Kamarátka sa mi sklamane posťažovala, že v práci dostala odmenu (nečudujte sa a čítajte ďalej), že kolegyňa, na ktorú permanentnedopláca, lebo už rok nezvláda svoje povinnosti, konečne odíde... a ževšetci vo firme ju nenávidia a dívajú sa na ňu akoby za to všetko mohla...
Pracuje v zahraničí, ovláda 5 rečí, v robote si ide zadok zodrať od rána do večera - dalo by sa to nazvať kariérou.
No zamestnanie nie je len o práci, ale aj o kolektíve a zdá sa, že fenomén zamestnanec to nemá nikdy ľahké.
1. Ak nerobíte nič a aj to zle, je to jasné - neprinášate firme zisk a vyhodia vás skôr, než si kolegovia zapamätajú vaše meno.
2.Ak robíte málo alebo stíhate prácu aj nejaké to flákanie, vyzeráterelaxovane a máte dobrú náladu, kolegovia vám budú závidieť, lebo z ichpohľadu za rovnaké peniaze zahráte menej muziky. Ohováranie a skrytázávisť je len otázkou času a "rozptylu". V závislosti na firme vašu nedostatočnú aktivitunadriadení buď nespozorujú, alebo platí bod 3.
3. Ak ste totálny priemer a s každým zadobre, kolegovia vás "berú", nošéfovia sú nespokojní, lebo len prepracovaný zamestnanec je lojálnyzamestnanec.
4. Ak ste šikovný a plnítesvoje bežné povinnosti s kvalitnejším výsledkom ako iní, máte veľkúšancu, že nadriadení si to vôbec nevšimnú alebo to môžu neobmedzenedlho ignorovať. Buďte si však istí, že kolegovia takí slepí nie sú azávisť aj ohováranie s pretvárkou sú na ceste.
5. Ak ste veľmi šikovný , makáte ako drak a máte skvelé výsledky i nápady,šéfovia sa potešia, časom aj pustia chlp či aspoň potľapkajú po pleci,prejavia priazeň... ale všetci vaši kolegovia vás budú svornenenávidieť. Ste proste vo všetkom lepší a to sa neodpúšťa!
6. Ak sa ocitnete v homogénnom kolektíve, kde ste akokoľvek iný, ľahko i nevedomky si zadáte na ostré sledovanie a prísne posudzovanienedostatkov i kladov (aj tie sa stanú chybami). Mladý medzi starými,zdravo drzý medzi otrocky (či falošne) lojálnymi, slobodomyseľný,svieži, hubatý alebo iniciatívny... možností je nespočetne. Ste čiernaovca a i keď stále máte šancu nájsť si medzi kolegami podobnezmýšľajúce duše (ak tam sú), časť kolektívu vás za chrbtom odsúdi, budeneznášať vašu odlišnosť a hádzať vám polená pod nohy. Hoci aj v podobehistorky o tom, ako ste po pracovnej dobe robili v kancelárii súkromnúožran-párty, pričom v skutočnostiste boli už dávno doma... Čo na tom?Už nikdy nikomu nevysvetlíte,
že na tom nie je zrnko pravdy. Opäť vzávislosti od zamestnávateľa, no i vlastnej psychiky to môžete ťahať ľubovoľnedlho. Ak sa prispôsobíte, po určitej dobre prestanete byť zaujímavý anabudúce sa možno s chuťou pridáte k táboru, ktorý si nájde novú obeť:-)
Samozrejme, existujú aj svetlé výnimky z tejto čiernej vízie - firmy, kde sa všetci svorne ľúbia, celý deňusmievajú a vôbec vyzerajú ako z reklamy na bankového giganta.
Na to však ja neverím :-)
Radšejdodám, že verím aj na kombinácie rôznych príčin a následkov z mojejzjednodušenej schémy - že makáte ako mukel a vyhodia vás, lebo stešéfovi nepadli do oka (nehráte golf alebo nenosíte ružovú)... prípadnečakal, že dva týždne od vášho nástupu do úplne novej oblasti stúpne jehoobrat o 10%... alebo že sa flákate, no nikto si to nevšimne...pracujete v inštitúcii, kde hovno robia všetci... či máte teplémiestečko, kde napriek nulovým výsledkom vás proste vyliať nemôžu činevedia.
Jeden úplne špeciálny typ zamestnanca je takzvaná "herečka" - človek, ktorý si síce väčšinu dňa váľa šunky, ale ajtom minime vykonanej práce dokáže pred šéfom toľko a tak zanietenerozprávať, až vytvorí dojem akoby každý týždeň postavil Sitinu. Najlepšie herečky občas dokonca presvedčia šéfa, že potrebujú prácu ubrať, rozdeliť...
Poviemvám - tým je sveta žiť. Obávam sa však, že to chce okrem hrošej kože ajdávku talentu a samozrejme... chýbajúcu chrbtovú kosť.
Tak dopracovania, priatelia ;-)
