Pred polrokom som písala podobný článok o prvom Slavcone.Podobný, pretože aj doňho som sa snažila vložiť kus výbornej atmosféry apohody, ktorá na Slavcone panovala aj na druhom ročníku (a opäť v priestoroch SPŠ dopravnej na Kvačalovej 20 v Bratislave). Samozrejme som nezabudla vziať slavconového miláčika Esju .
Jarný Slavcon 2007 sa síce konal len po šiestich mesiacoch po tom prvom, alestanovil nový termín, ktorý sa bude dodržiavať. Čiže ďalší ročník si užijeme ažna jar 2008. Škoda, no ak sa udrží obnovený jesenný Istrocon, budeme mať dvaslovenské cony (pardón, tri, aby som nezabudla na Comics Salón, ale ten bude spojený s Istroconom) s asi polročným odstupom, takže nebudeme musieť tak dlho čakať. A to bude jednoducho... ách, skvelé.
Najprv v stručnosti zhrniem, čo festival ponúkol - šermiarov, lukostrelcov,sokoliarov, ohňovú šou, školu historického tanca, koncert Vrbovských vŕb iharfovej skupiny, filmy, kartové i stolové hry, celú škálu prednášok od archeológiepo Futuramu, od staroslovanských beštií po tie Gigerove...
A účastníci bolizapálení slovanisti, tolkienisti, scifisti, fantazisti, larpisti, goisti,potteristi, miévillisti, trekisti, stargatisti, battlestaristi, rpgisti, albisti,animisti, rhodanisti a kto vie, akí ďalší -isti.
Mno,... bolo nás dosť a všetci sme boli v príjemnom rozpoložení, nezadaným očiprechádzali od toľkej slovanskej krásy, popáreným sa hormóny búrili a tíostatní iba tak relaxovali a celú tú atmosféru si nehorázne užívali.
Lenka víťazná a Manwe vyplazený
Ľudia, ktorých som pred prvým Slavconom nepoznala, boli teraz už starí známi.Spoznávala som tváre a napríklad fešáka <--, ktorý sa ocitol v mojej minulejfotoreportáži, som si cvakla zase - reku do zbierky.
Okrem starej známej zostavy ja, Esja, Lenka a Manwe opäť prišla Čajovňa u veseléhoslona aj so Zajom, zlatíčko Weleslaw, českí priatelia Čenda, Vlaďka a Vojta(ktorí tentokrát namiesto mečov privliekli vodnú fajku a naučili nás, ako juvychutnávať), no a medzi popíjaním kláštorného kvasu sa našiel čas okukať či vyboškávať aj zaneprázdnenýchorganizátorov Ganjalfa a Cranky. Zopakovala som aj niektoré hriechy - opäť som vynechala Františku Vrbenskú (alepokecali sme chvíľu aspoň o psoch, keď sa maznala s mojou Esjou) a nezoznámilasa s tematikou LARPov. A ešte som kvôli rannému spaniu nestihla Lokiho prednášku o rasách Bas-Lagu. Rok sa
budem kajať a možno sa nabudúce polepším.
Najväčším prekvapením bol pre mňa tento mladík --> (stále mu neviem meno), ktorý na minulý ročník prišiel so šarmantným, no plyšovýmorlom na ruke a teraz sme ho už mali možnosť vidieť so živým sokolom. Obidvomto spolu i oddelene veľmi slušalo a zaslúžene priťahovali pozornosť, kam sazvrtli.
Sokoli boli vlastne dvaja, jeden ukričanejší, druhý tichý,ale obaja poslúchali a sedeli ako päť peňazí. Pod dohľadom pánov sa dali ajnežne pohladkať. Ako som prezerala internetové albumy, mám dojem, žeštatisticky boli najčastejším objektom fotografovania a sú teda neoficiálnymihviezdami Slavconu (aby som neurazila tie oficiálne :-).
V sobotu doobeda som dobehla na záver prednášky Petra Weleslawa Kuzmišína,Vzývanie rodných bohov slovanských, ktorá bola nie nepodobná tej z predošléhoSlavconu, no obohatená o nové prvky. Pre veľký úspech z minula Weleslawzopakoval meditačný výlet za slovanskými bohmi. Veľmi zaujímavo nás uviedol doproblematiky samotného vzývania a uctievania bohov, jednak teoretickým úvodomdo "mytologickej mágie" i praktickou ukážkou najdôležitejších gest vnáboženských obradoch a vysvetlením ich významu.
Nakoniec po staroslovansky požehnal roh plný medoviny a po bratsky dalkaždému napiť.
Na poobednej prednáške režisér Jaro Rihák rozprával o tom, ako vznikalslovenský rozhlasový Pán prsteňov a prečo je unikátny, o temnýchzákutiach európskeho rozhlasového marketingu, a prezradil čosi aj o ďalšompripravovanom rozhlasovom trháku - Ecovom Baudolinovi , ktorý nás na vlnáchrozhlasu čaká už na jeseň. Úplne na záver bude obsahovať jednu absolútnubombu, ale o tej už musím mlčať :-) Len tak na okraj, pán Rihák je celkom"cool" chlapík a pozvať ho na Slavcon bol super nápad. Len škoda, žena prednáške nás bolo možno osem. Ostatní (najmä tolkienisti) môžu ľutovať.
Kvôli prednáške " Humor v BSG" (BSG = seriál Battlestar Galactica) odľudí zo Scifi-Guide.net som odišla z rozbiehajúceho sa koncertu Vrbovských vŕb,ale ľúto mi bolo iba trošku. Galactica patrí medzi moje srdcové záležitosti a toto somsi nemohla nechať ujsť. Dušičku mi obšťastnili vtipné brepty i zábery zozákulisia nakrúcania a búrlivý smiech vyvolal najmä Klub na podporuinteligencie Lee Adamu . Hneď ako bude čas, tak sa doňho prihlásim.
Skupina historického
šermu Vargar sú už starí mazáci a ich program opäť prilákal najviac divákov, či už denným predstavením so skvelou šermiarskouchoreografiou a vtipom, alebo nočnou „ohňovkou" nabitou adrenalínom(horiaca sukňa či o centimetre zle vyrátaný skok cez plamene si takétooznačenie zaslúži).
Podobne na tom boli už zavedené stálice Slavconu Vrbovskévŕby so svojím (ako to minule nazvali? „sedlácky rock"?) živým koncertomv teločvični, ktorá už po 15 minútach dunela tancom.
Prednášku o Harry Potterovi som chcela vidieť aspoň jednu, asi zo zvedavosti a tátotéma sa mi výborne hodila na nedeľné dopoludnie, kedy sa už každý con pomalypripravuje na zimný spánok. Jej štýl i zvolené vyjadrovacie prostriedky sa misíce chvíľami zdali infantilné, ale zase bolo vidieť, že prednášajúce holkymajú Harryho naozaj zažratého, nadrveného a sú mu verné telom i dušou. Čo sazase až tak nelíši od trekkies či tolkienistov, len téma je iná.
Fanúšik je proste jedinečná entita a byť ním poskytujesladký pocit opojenia z milovaného literárneho či iného (pop)kultúrnehoobjektu. To zároveň ospravedlňuje to nepatričnéa detinské správanie nás všetkých, čo chodíme (i nechodíme) na cony a väčšina dospelýchnám nerozumie,...
...nevedia však, že byť fan je strašne fajn .
Ak máte chuť pozrieť si ďalšie fotky, sú tu, aj s popismi a komentármi.
P.S.: V tombole som nevyhrala vôbec nič :-)
