Jamesa Hackera,britského opozičného politika stretávame niekedy počiatkomosemdesiatych rokov, vo chvíli, kedy jeho strana vyhrala voľby ateda sa z opozície presúva do vlády. Horúci kandidáti na kresláministrov sú vzrušením bez seba a medzi nimi aj Hacker, nervóznepoletujúci okolo telefónu...
Ujde sa mu Ministerstvo administratívnych záležitostí (MAZ) ovládané 23. tisíckami štátnych úradníkov s jedným absolútnym unikátom na čele - stály tajomník MAZu sir Humphrey Appleby jekráľ byrokratov, ktorý za svoju svätú povinnosť považuje riadiťministerstvo, selektívne informovať ministra o tom čo sám uzná zavhodné adržať ho v nevedomosti o všetkom ostatnom. Medzi vysokými štátnymiúradníkmi sa tomu hovorí "vycvičiť ministra". Pre stáleho tajomníka jeto nevyhnutná podmienka pre udržanie si reputácie i kariérny postup.
...každý ministr má s vedoucími pracovníky ministerstva uzavřenounepsanou dohodu: když nám ministr pomůže uskutečňovat politiku, kteráje v rozporu s tím, k čemu se zavázala jeho strana (a o níž zjistí,jakmile se ujme funkce, že je evidentně nežádoucí a/nebonerealizovatelná), my mu pomůžeme předstírat, že ve skutečnosti dělá,co v programu strany je.
( Jistě, pane ministře II., s. 67)
Keď to zoberieme kolem a kolem (akosa veľmi milo hovorí po česky), výsledok je jednoznačný - Hackerzisťuje, že sir Humphrey vládne železnou rukou a obratným jazykomvšetkému, čomu by mal vládnuť on sám. Veľmi rýchlo sa ministrovirozlepia oči a pochopí, že jeho rozhodovanie a tobôž informovanosť súilúziou nielen kvôli stálemu tajomníkovi.
Keď sa zorientuje vrafinovanom, kvetnatom (a načisto vágnom) jazyku štátnej správy, ukážesa, že bude sirovi Humphreymu odvážnym (i keď nie rovnako dôstojným)súperom. Prekukne zopár jeho trikov a dá sa do boja. Humphrey je všakprefíkaný lišiak, politika veľmi zamotaná záležitosť a ani Hacker nieje svätý, keď ide o hlasy voličov a vlastnú kožu.
"Odpovíte mi na jasnou otázku, Humphrey?"
"Pane ministře, důrazně vás varuji: neklaďte jasné otázky."
"Proč?"
"Mohly by mě vyprovokovat k jasné odpovědi."
"Zatím se to ještě nikdy nestalo."
( Jistě, pane ministře II., s. 188)
A tak zábavnou náplňou a pointou každej kapitoly Hackerovho zápasu sveternými mlynmi byrokracie je raz jeho krátkozrakosť, inokedy nútenérobenie kompromisov, de facto vždy porážka pôvodného ideálu.Najčastejšie v duchu hesla "ruka ruku umýva". Navyše je samoľúby aľahko sa nechá zaslepiť dobre mierenými lichôtkami svojho stálehotajomníka. Časom však pochopí princípyfungovania administratívneho aparátu a je stále vnímavejší voči tomu,čo sa mu Humphrey snaží zamlčať a čo si jeho tajomník naozaj myslí.
Řekl jsem mu, že je odporný cynik. Vzal to jako poklonu apoznamenal, že cynik je jenom termín, kterým idealista označujerealistu.
( Jistě, pane ministře II. , s. 192)
Hotovou čitateľskou rozkošou sú potom pasáže, kedy Hacker vytasí na Humphreyho jeho vlastnézbrane a ten sa nestačí čudovať! Na druhej strane, i keď sa Humphreyčasto správa k ministrovi zákerne, s najväčším plezírom s nímmanipuluje a nehanebne ho zavádza, inokedy ho zachraňuje z kaše, ktorúsi Hacker navarí svojou naivnou čestnosťou. Samozrejme, Humphrey konávždy a v prvom rade vo vlastnom záujme - čiže v záujme zachovania stability ministerstva a prosperity byrokratického molocha.
"Pane ministře! Myslete na dvě základní pravidla ve vládě: Nikdynezkoumejte nic, co nemusíte. A nikdy nepodněcujte vyšetřování, pokudpředem nevíte, co se vyšetří."
( Jistě, pane ministře II. , s. 237)
V blízkosti ctihodného člena parlamentu Jamesa Hackera sa pohybuje ajasi najrozporuplnejšia postavička týchto románov - ministrov osobnýtajomník Bernard Wooley, úprimnejšia a neskúsenejšia verzia svojho nadriadeného sira Humphreyho. Za skromným vystupovaním a poslušnosťou sa ukrýva bystrý intelekt a dosiaľ relatívne nevinná duša.
No Bernard sa bohužiaľ nachádza medzi dvoma mlynskými kameňmi a jeho nadriadený sir Humphrey mu rád pripomína, že "ministrisa menia, ale dobrí tajomníci zostávajú". Napriek damoklovmu meču vpodobe sira Humphreyho ministrov osobný tajomník občas neodolá nutkaniupomôcť Hackerovi, či už originálnymi nápadmi alebo zákulisnýmiinformáciami. V rovnakej miere a poľahky ho však zrádza, keď sa postavína stranu sira Humphreyho v záujme svojej kariéry. Medzitým dopĺňadialógy hlavných postáv vlastnými postrehmi, nevhodnými poznámkami čimudrlantským opravovaním nesprávnych prirovnaní a slovných spojení,ktoré sú Hackerovou špecialitou. V takýchto chvíľach si od kolegov vždyvyslúži mrazivé pohľady a radosť zo suchého humoru od čitateľa.
"Přesně vzato," ozval se Bernard, "Stalin žádné paměti nenapsal. Byl příliš tajnůstkářský. Bál se, že by to lidi mohli číst."
( Jistě, pane ministře I . , s. 237)
Nepostrádateľnou postavičkou je cynicky hláškujúca Hackerova manželka Annie ,ktorá sa nebojí šplechnúť svojmu mužovi pravdu do tváre a keď treba muotvorí oči zalepené narcizmom alebo politickou
naivitou.
Arnold Robinsonje pre zmenu stálym tajomníkom kabinetu, čiže premiéra. Majstrovskýmanipulátor, šedá eminencia vlády, tieňový monarcha Britského impéria:-) Pre sira Humphreyho je vzorom, mentorom i nevysychajúcou studnicouvedomostí a zručností v riadení každej vlády. Pevnou rukou riadi,poučuje aj trestá neposlušných tajomníkov.
A prípad dlhoročného Hackerovho politického poradcu Franka Weisela zase ukazuje, že aj štekajúci buldog sa dá skrotiť. Tým, čo nevedia koľká bije, odporúčam prečítať si osobne.
Kvalitnej politickej satiry je ako šafranu a zdá sa mi, že autori Jonathan Lynn a Anthony Jay zostávajú neprekonaní. Ich "Minister" a "Premiér", v knižnej či televíznej podobe nesporne patria k perlám britskej komiky. Viete si predstaviť inúkrajinu, ktorá by si tak otvorene dokázala uťahovať z vlastnýchpolitikov, vlády a byrokracie? A pritom sa ešte vyhla primitívnemuhumoru pre masy a urobila to inteligentným, rafinovaným spôsobom?
"Drobné přehlédnutí," pokračoval drze. "To se může stát každému."
"Drobné?" Já snad špatně slyším. "Sedmdesát pět tisíc liber - a to je drobný omyl? Jak tedy vypadá velký omyl?"
"Dopustit, aby se to dostalo ven."
( Jistě, pane ministře II. , s. 101)
Niesom kompetentná robiť závery, či takto politika versus byrokraciafunguje naozaj a všade. No v týchto knihách sa nájde každý človek,ktorý čo i len raz zapochyboval o vierohodnosti celého toho politickéhocirkusu :-)
Skladám autorom veľkúpoklonu za to, akou hravou a veselou formou si strieľajú z celéhopolitického systému, jeho zástupcov a v neposlednom rade aj zo samospráv,občianskych aktivistov alebo verejnosti.
[Povýšení do šlechtického stavu a infarkt jsou pochopitelně dvěnejčastější odměny za život vyplněný korupcí a lhaním. - Pozn. ed.]
( Jistě, pane ministře I . , s. 43)
Textrománu tvoria zápisky a svedectvá hlavných postáv a je popretkávanýsarkastickými komentármi editorov. Dôvod je priam scifistický - to čo čítame, vlastnevyjde až v budúcnosti (v roku 2019), po smrti ctihodného JamesaHackera, kedy boli jeho denníky z 80. rokov sprístupnené. Rovnako ajpoznámky sira Humphreyho Applebyho, a ďalšie vzácne archívne materiály.
Sir Bernard Wooley je v tomto čase ešte nažive, a tak sa zúčastňujespomienkami v rozhovoroch s editormi. Všetky tieto elementy vytvárajúkomplexný obraz udalostí. Nezriedka odhaľujú mieru, v akej Humphrey sHackerom odhadli úklady a zámery toho druhého.
Jistě,pane ministře je extra kvalitný humoristický román, ktorý ma bavil tak,ako naposledy príhody smoliarskeho profesora Toma Wilta. A tobolo niekedy v roku 2005. Politike nerozumiem a ani sa príliš nesnažím(bojím sa, že by som prišla o posledné ilúzie), no politika zabalená vsuchom anglickom humore je zábavná i poučná. Večer som si Ministra vždy brala do postele a podočítaní kapitoly vydala zo seba slastný povzdych spokojnosti akoanglický lord po príjemnom večere strávenom v klube s pohárikom whiskyv ruke. Zavrela knihu a sladko zaspala.
Aj o samotnom seriáli by sa dal napísať samostatný článok. Odkedysa v roku 1980 začal vysielať, miluje ho celá Veľká Británia a neskôrsa stal kultom v ďalších krajinách (i u susedov v Česku, vďaka čomuvydali tieto knižné predlohy). Pozbieral viacero cien (napr. štyritelevízne BAFTY), nominácií, a hercom Paulovi Eddingtonovi (J. Hacker)a Nigelovi Hawthornovi (H. Appleby) priniesol okrem nehynúcej slávy ajrády Komandéra Britského impéria.
Připoměl jsem Humphreymu, jelikož zřejmě ztratil dočasně paměť, ževydělává přes třicet tisíc liber ročně. O sedm a půl tisíce víc než já.
Souhlasil, ale trval na tom, že to je nicméně relativně skromný příjem.
"Relativně k jakému?" zeptal jsem se.
Na okamžik se zarazil. "No... Třeba k tomu, co vydělává Elizabeth Taylorová," uvedl.
( Jistě, pane ministře I . , s. 261)
Ukážky sú z recenzovaných kníh:
Jonathan Lynn , Antony Jay - Jistě, pane ministře I. (vyd. Aurora, 2002)
Jonathan Lynn , Antony Jay - Jistě, pane ministře II. (vyd. Aurora, 2003)
Obrázky a fotografie z britského seriálu Jistě, pane ministře sú z rôznych stránok (najčastejšie z yes-minister.com), ale všetky majú copyright BBC.
Seriál Jistě, pane ministře momentálne beží na ČT1, každý pondelok o 21:45 s reprízou v utorok o 12:45!
