Smrtícíintriky sú štvrtou knihou Islanďana Arnaldura Indriđasona, ktorú vydáva česká Moba v edícii Severská krimi. Zdá sa, žejeho knihy majú úspech nielen u mňa, pretože vydavateľstvo pripravujeďalšie dve.
Neradaby som veľa prezrádzala, lebo aj keď neprebieha klasické detektívne pátranie,najzaujímavejšie je, ako sa odkrývajú ďalšie a ďalšie časti skladačkyz mozaiky už spáchaného zločinu, o ktorom spočiatku nevieme nič. Ajto za mňa ale urobil prebal knihy, keď ihneď odhalil, že sa jednáo rafinovanú vraždu. Moje podvedomie však vie, čo je pre mňa dobréa tak mi v čase medzi kúpou a čítaním knihy dalo úplne zabudnúťna to, čo som na zadnej doske knihy čítala a že všetky Indriđasonove romány sú o vraždách.
Vďaka tomu som príbeh prežívala spolus rozprávaním hrdinky Sary, sediacej vo vyšetrovacej väzbev Reykjavíku a striedajúcej úvahy o svojom osude so súčasnýmizážitkami a spomienkami na nedávnu minulosť.
Sara sa pretĺkala životom ako nie príliš úspešná právnička so špecializáciouna rybolov, bývala v malom byte, mala staré auto. Je lesbičkaa viedla obyčajný a pomerne osamelý život, až kým nestretla Bettý.
Úchvatnú, príťažlivú, v peniazoch satopiacu Bettý, ktorá „nie" nepovažuje za odpoveď, jej suverenita nepozná medzía vždy dostane, čo chce. Bettý žije s lodiarskym magnátom TómasomOttósonom Zoegom a presvedčí Saru, aby preňho pracovala.
Celý jej život sa ako mávnutím čarovnéhoprútika otočí o stoosemdesiat stupňov. Odrazu má zamestnanie vo svojomodbore, závratný plat, luxusný život... a vášeň Bettý.
To je zároveň jediná vec, na ktorej jejskutočne záleží. Natoľko, že stráca hlavu. Až sa jej veci vymknú z rúk a Sara pomalyzisťuje, že nič nebolo tak, ako si myslela.
Aj keď mi trochu chýbali hlavné postavyz prvých troch detektívnych prípadov (najmä Erlendur), Indriđasonov štýl ma opäť nesklamal. Jeho dôkladný a citlivý rukopis vťahuječitateľa do deja i duší hlavných protagonistov.
Čo ma bohužiaľ opäť sklamalo sú večnépreklepy, hlavne v prvej tretine knihy - akoby vždy len niektoré strany Indriđasonových kníh pripravoval do tlače dyslektik.To len na okraj.
Napínavé a zároveň relaxačné detektívkytohto inteligentného autora sa čítajú ako po masle a v spojenís islandskými reáliami a sychravou atmosférou sú pre mňa týmnajlepším krimi koktejlom.
Po zavretí knihy si asi každý uvedomí, žezápletka nie je bohvieako originálna, ale po dramatickej a psychologickejstránke je tak výborne prepracovaná, že mne to ani nevadilo. Pôžitokv tomto prípade poskytuje aj samotné čítanie, nie senzačný či kontroverznýnámet. To je rozdiel medzi Arnaldurom Indriđasonom a napríklad Danom Brownom.
Arnaldur Indriđason: Smrtící intriky (vyd.Moba, 2006)
