Juraj Madmaxon je najznámejším slovenským sci-fi a hororovým výtvarníkom,ilustrátorom, no aj milovníkom heavy metalu, hororu, komiksu a akčnýchfigúrok. Okrem maľovania píše publicistiku, venčí psa, ľúbi manželku apodniká. Pred niekoľkými rokmi si totiž splnil sen a veci, ktorémiluje, začal voziť na Slovensko a predávať vo vlastnom obchodíku... Dialóg piaty:
Aneta "Riddick" Čižmáriková
vs.
Juraj "Mad" Maxon
Ako by si profesne popísal sám seba?
Profesnema hádam popíšu kunstkritici tak za 100 rokov, aj keď v encyklopédiislovenskej reklamy ma uviedli ako priekopníka maľovania airbrushovoutechnikou na Slovensku. Minule ma niekto označil nálepkou "Žijúcaznačka."
Ja by som sa radšej popísal normálne civilne ako: "Človek, ktorý sa živí tým, čo miluje."
A dá sa uživiť maľovaním? Alebo skôr ťahá obživu tvoje podnikanie, ktoré zároveň spadá do kategórie "čo milujem"?
Maľovaním sa dá uživiť, len je to niekedy fuška. Náš trh je malý a iba z jednej komerčnej časti sa vyžiť veľmi nedá, preto som popri
obľúbených obálkach kníh robil aj maľby na steny, navrhoval scény,kostýmy, navrhoval prostredia do video hier, či robil bodypainting.
Chcemhlavne maľovať, to je pre mňa dôležité. Obchod určite spadá dokategórie "čo milujem" a je pre mňa dôležitý aj v tom, že získavam takprepotrebný odstup od svojej tvorby a potom lepšie napredujem.
Akosi sa dostal k terajšej profesii a ako k fantastike? Inak povedané,mohol by si tú istú prácu robiť v oblasti mainstreamu? Alebo ešte inak- akej hre osudu si sa vyhol (či naopak podľahol), že nemaľuješ obálkypre ženské romány, ale pre sci-fi a hororové knižky? Kfantastike som sa dostal tak, že som si najmä nevšimol, že existujenejaký mainstream. Od malička som hltal rozprávky, báje, povestia neskôr verneovky, wellsovky a tak ďalej, až po modernú sci-fi, fantasya horor. A samozrejme komiksy. Mobius je oveľa ľudskejší, humornejší aj filozofickejší ako David Hockney.
Učarili mi paperbacky s typickými farebnými obálkami. Matka bolasochárka a chodil som s ňou na všetky možné výstavy, učarovali miamerickí hyperrealisti - vidieť 20 metrovú maľbu, ktorá z diaľky vyzeráako hyperrealistická a zblízka ako impresionistická bol naozaj zážitok.
Samozrejme mi učaroval popart, ale nechcel som robiť to, čo mojamatka. Už vtedy som mal po krk všetkých možných výtvarníckych klanov,kde vnuk robí rovnako ako otec či dedko.
Fantastiku maľujem aj preto, lebo je to vždy nová výzva vymyslieťniečo, čo tu ešte nebolo. Robil som aj ženské romány aj všelijakýchradcov typu "ako nato?" a tam som zistil, že čím je obrázokstupídnejší, tým sa viac páči vydavateľovi. Tak toto teda nemusím.
Jeden príklad za všetky. Raz som mal namaľovať obálku na radcu ako siúspešne nájsť zamestnanie, namaľoval som tam takého zarasteného letca sožvárom, ošľahaného vetrom, jednoducho ozajstného hľadača. Obrázok sanepáčil, že by chceli radšej nejakého konvenčnéhopána v obleku. O.k., so sebazaprením som namaľoval ďalšiu verziu, znovuto nebolo dobré. Tak mi to zase vrátili, až keď som pridal oduševnenýa absolútne tupý úsmev, tak sa to páčilo: "Vidíte pán Maxon, že todokážete," a ja som pochopil, že to síce dokážem, ale nechcem.Jednoduché, nie?
Áno, v podstate veľmi jednoduché... mne by sa ten letec páčil, lenže jednak nemám amputovaný zmysel pre humor a jednak nie som vydavateľstvo. Myslím, že väčšina mainstreamovej a prudko komerčnej produkcie čohokoľvek ide vyložene po "prvej signálnej," ako sa vraví a nadhľadu sa zo zásady vyhne. Keď prieskum povie, že predávajú ulízaní manekýni v obleku, holt sa nepohneš a nikoho tvoja invencia nezaujíma :-(
Takžemaliar vo svojej tvorbe (asi rovnako ako každý človek občas v živote)síce potrebuje vedieť prijímať kritiku, ale musí sa vedieť ajzaťať, stáť si za svojím a nerobiť kompromisy... či záleží odkonkrétnej situácie? Primaľbe na objednávku je nutné nájsť spoločnú reč s objednávateľom.Niekedy to trochu trvá než si vyjasníme, aké sú zámery a ako má danýprojekt (maľba) vyzerať. Našťastie existujú aj vzácne chvíle, keď tofunguje na spoločnej vlne a vtedy sa naozaj podarí výborná vec. To jetaká čerešnička na torte. Občas sa však prihodí, že celá komunikácia je iba trápenie a vtedy to jednoducho nemá zmysel.
A čo bodypainting a maľby nahých pin-upiek pre kalendár? Ako si sa dostal k nim?
No,jedného dňa dumali v (dnes už zaniknutom) časopise Kankán, že bypotrebovali niečo špeciálne do letného dvojčísla, napríklad takýbodypainting, ale keď na Slovensku nikto nie je kto by to vedelspraviť. Môj kamarát a fotograf, Roman "Ťava" Ferstl poznamenal, žejedného šialenca pozná... S Romanom sme výborní kamaráti a tiež som hoveľakrát maľoval na obálky knižiek, najviac ho hádam vystihuje Besterov Zničený muž.
S pin-upkami to bolo iné, pôvodne som túžil po kalendári s mojimi fantasy a hororovými motívmi, vydavateľ chcel však niečo komerčnejšie a tak sme sa dohodli na pin-upkách.
Bolato fantastická práca, ozajstná výzva, skúsiť niečo obdobné ako velikánižánru Vargas či Olivia. Štedrosťou vydavateľa som mal zabezpečenýdostatok času a jediným meradlom bola kvalita. Fantastické!
Neodpustímsi trochu bulváru ;-) Muži isto ocenia proporcie brunetky s uhrančivýmiočami. Mal si skutočný model alebo si si tú kočku vymyslel?
Tábrunetka je Martina Valentová, prvá slovenská Playmate. Poznal som juuž dlhšie a keď prišiel tento projekt, tak som ju oslovil. Je absolútneskvelá. Presne vie ako pózovať, aby to správne vyšlo. Má vynikajúcu postavu a výborne rozložené pomery hlavy a telak rukám a nohám, takže na výsledných maľbách vyzerá ako veľká žena,sexi amazonka a pritom v skutočnosti je skôr nižšieho vzrastu.
Hmm, stavím sa, že väčšinu chlapov pri pohľade na ňu ani nenapadne myslieť na nejaké pomery hlavy a tela ku končatinám :-D
Má Mad Maxon (dnes už používaš Madmaxon, ako som si všimla) niečo spoločné s Mad Maxom?
Hell,yeah!!! Anooo! Mad Max je môj obľúbený hrdina a milujem najmä poslednédva filmy, ktoré boli tak nádherne drsne postapokalyptické. Najradšejby som niekedy tak ako on vyrazil na cestu s dobrým autom napriečsvetadielom... psa už mám!
Totomeno som začal používať ako fanúšik filmu a v starých cyklostylovanýchfanzinoch z minulého režimu i storočia som sa podpisoval ako Mad Max,potom ako Mad Max-on (čo znamená také čosi ako zapnutý Mad Max, aleboMad Max na plné gule!). Keď sa otvorili hranice, tak som zistil, žeMaxon je firma vyrábajúca grafický softvér a aj americká firma, ktorávyrába od bateriek po mobily asi všetko.
Tak som ostal Madmaxon,pomlčka vypadla, bol som fakt lenivý ju tam vždy pridávať.
Akosi vlastne prišiel k takému zvláštnemu priezvisku? Keď som pred rokmio tebe počula prvýkrát, chvíľu som si myslela, že je to len pseudonym.Ivan Aľakša v rozhovore spomínal, že tvoji predkovia pochádzali zoŠkótska. Ako sa preboha Škót prisťahoval na Slovensko? Navyše jezaujímavé, že meno zostalo celý čas v pôvodnej podobe...
Meno mám po matke. Rodinná legenda hovorí, že počas ústupu Napoleona od vypálenej a zhorenej Moskvy prechádzala jeho armáda cez juh Poľska a v nejslúžil aj môj prapredok. Rozhodol sa ostať v horách, ktoré sú veľmipodobné tým škótskym, ale obývajú ich oveľa krajšie devy...
Tiehory boli samozrejme Vysoké Tatry a miesto, kde boli tie fantastickédevy, bol Dolný Kubín. Rodina na Slovensku stále udržiavala kontaktys rodinou v Škótsku, tie boli pretrhnuté až keď sa zavrela komunistická železná opona. Maxonovci boli zemania a náš rodokmeň siaha až normanskému vpádu Viliama Dobyvateľa do Anglicka. Zvláštne je, že jeden Maxon (Rex Maxon) kreslil asi pred sto rokmi v amerike komiksy Tarzana!
Ďalší (P.B. Maxon) napísal aj sci-fi román Valčík smrti (Waltz of Death) ktorý vyšiel v Amerike v 30-tych rokoch minulého storočia. V deň keď román odoslal, zmizol a nikdy sa už neobjavil... Takže komiksy, sci-fi aj tajomno mám fakt v krvi!
Neoddeliteľnousúčasťou Madmaxonovho imidžu sú ruky plné masívnych prsteňov. Natvojej stránke sa píše, že strieborné prstene zbieraš už 21 rokov -koľko ich máš?
Prsteňovbude už tak do dvadsať, ale tým, že sú strieborné a veľmi ich nešetrím,množstvo sa poškodilo, stratilo, alebo som ich "dorasoval" nakoncertoch, takže aktuálne ich mám nositeľnýchasi desať kúskov. Najviac mi bolo ľúto za prsteňom s Warpigom, logomslávnej hlavy z Motörheadu a za hlavou ozbrojenca inšpirovanéhopríšerou z albumu No Mean City od kapely Nazareth. Ten bol faktskvelý...
Pamätám sa ako som raz, tak pred desiatimi rokmi bolv Prahe, v jednom akože "rockovom klube", plnom množstva rôznychpozérov. Mali tam len plechovkové pivo. Pri pokuse dostať sa k lákavémuzlatistému moku som okamžite odtrhol ten malý jazýček, ktorým sa plechovkytohto typu otvárajú. Čo teraz? Našťastie som mal už zmienený prsteň.Tak som ho použil ako otvárač a päsťou som jednoducho vrch plechovkypomocou neho "otvoril", teda skôr rozmlátil natoľko, že som sa moholv pohode napiť. Keď som to spravil, hovor pri vedľajších stolochutíchol a všetci na mňa pozerali ako na mimozemšťana... Dosť divní "rockeri".
Čo považuješ za svoj najväčší profesný úspech?
Profesneurčite cena za najlepšieho európskeho výtvarníka pre rok 1995a zaradenie do ročenky SPECTRUM The Best in Contemporary Fantastic Art,kde sú len tí najlepší z najlepších. Tak sa stali z velikánov ako súSorayama, Royo či Michael Whelan nie iba nedostihnuteľné ideály, alenormálni kolegovia výtvarníci...
Ľudsky to, že stále maľujem. Keďmá človek dvadsať rokov, tak má vždy veľké plány, ale príde partner,rodina, treba na ňu zarobiť a vtedy sa robia kompromisy a z veľkýchplánov sa stane sen a zo sna "mladícka nerozvážnosť". Často stretávamsvojich rovesníkov, ktorí sú nešťastní zo svojho života, zaskočení akoim zrazu unikol pomedzi prsty, uväznení v zamestnaniach, ktorénenávidia a s partnermi, ktorých vlastne nepoznajú.
Toje vždy smutné a môj názor je, že ak už sa nemôžem živiť tým, čomilujem, ako vravíš ty, tvrdím, že si treba pestovať koníčky. Preistotu aj niekoľko naraz :-) Je tvoja práca (maľovanie, Madmaxon shop) tvojím koníčkom, ktorý zožerie všetok čas i vášeň, alebo mášešte ďalšie hobby?
Nie je to tak, že by som bol "v práci"maliar a "doma" záhradkár. U mňa je vlastne všetko navzájomprepojené... Keď idem na rockový koncert, nasávam nielen hudbu a jejenergiu, ale aj vizuálnu stránku, keď idem na prechádzku zo svojímpsíkom, tak veľakrát študujem jeho pohyb, akoho čo najlepšie zachytiť... Pri cestovaní si všímam ľudí, ich pohyby,prejavy, architektúru, atmosféru daného miesta a tak ďalej.
Ktoréz vlastných diel ti najviac prirástli k srdcu? Budem drzá - považujemuž za klišé, keď herci rozprávajú, ako sa nedívajú na vlastné filmy aumelci tvrdia, že svoje diela majú radi rovnako a ešte sa pri tomtvária ľahostajne.
Ale tvorba predsa nie je otom tváriť sa skromne , aby som sa zapáčil ľuďom. Je vnej kus autorovej duše i námahy. Takže by som rada z teba vytiahla jednu-dve historky o tom, pre ktoré svoje diela (nemusia to byť len obrazy) máš špeciálnu slabosť a prečo...
Mám rád všetky svoje maľby, kde som mohol rozvinúť pôvodný nápad do takej podoby ako som chcel.
Najobľúbenejšíchje niekoľko, ako napríklad obálka Hvězdy, můj osud od Alfreda Bestera.Po prečítaní som mal okamžite pred očami tvár a výraz hlavnéhohrdinu. Ten vnem bol taký silný, že to stačilo už "len" namaľovať.Podobné to bolo pre obálky kníh Jirku Kulhánka.
Jedny z najmilšíchsú mi však maľby ku Knihám krve od Cliva Bakera. Napríklad Marilyn(Sons of Celluloid) som robil takmer mesiac. Dlho pred začatím somnevedel prísť na to, akú atmosféru to vlastne má mať. Potom som videlna nejakej hudobnej stanici videoklip od Monster Magnetu Spacelorda zrazu mi to bolo celé jasné. Kúpil som si cédečko a počúval ho celýmesiac v kuse, kým som tú atmosféru nedostal celú na papier.
Kreativita je nevyspytateľná, niekoho kopú polonahé kypré múzy, iného dlhovlasí rockeri :-)
Ako sa darí tvojmu obchodíku?
Nášobchod vznikol v našich predstavách ešte keď sme s mojou terajšoumanželkou, ktorá je z obchodníckej rodiny a v obchode vyrastalaprakticky odmalička, iba začali chodiť. Ju lákalo mať obchod s dobrýmitopánkami, teniskami a tričkami. Mňa zase mátali akčné figúrky (mámdoma celkom slušnú zbierku), ktoré v tej dobe nikto nepredával.Obidvaja sme sa zhodli v tom, že to má byť príjemné miesto, kde sa dáaj trochu posedieť, porozprávať, žiadny obchod typu "Nakúp a vypadni!"
Potom prišla predtromi rokmi zlomová chvíľa, keď sme mali možnosť nechať tento sen ibasnom, alebo ho naplno uskutočniť. Tak sme do toho vhupli rovnýminohami! Dnes sa darí fajn. O úspešnosti nášho obchodíku svedčí aj fakt,že sme významne inšpirovali aj tých menej schopných, ktorí nás ažotrocky kopírujú. Pre nás reprezentuje miesto, kde sú všetky veci čomáme radi pekne spolu na jednom mieste - od topánok, cez tenisky,k tričkám, miniatúram a akčným figúrkam, všetko zabalené v príjemnejdomáckej atmosfére.
Vo Fantázii máš rubriku Madmaxonov kútik a často píšeš o svojich zážitkoch z výletov. Alehovorí sa, že podnikanie je vyčerpávajúcejšia činnosť ako hociktoráumelecká či fyzická práca. Navyše prežiť na maličkom trhu a s niepráve masovým tovarom nebude asi najjednoduchšie. Popri tom rád chodíšna metalové koncerty, máš manželku a veľkého psa, ako som počula (opsovi, nie o manželke - tú som aj videla a je to kočka ;-). Takže akoto všetko stíhaš? Obchod, domácnosť, maľovanie a ešte aj koníčky acestovanie... Daj mi recept!
No to je jednoducho tým, že každé ráno raňajkujem starý dobrý Dynamit!
Keď to nepomôže, neuveríš, ale stáva sa to, tak si jednoducho vypomôžem Strojom času.
Niet nad klasiku...
To si kúpim, kde to predávajú? :-D
Suverénnevystupovanie, ruky plné prsteňov, kvalitné metalistické oblečenie, napohľad pôsobíš blahobytne... Takže - kedy si Madmaxon kúpi vilu podSlavínom a bude sa v uliciach Bratislavy preháňať na diabolskyvytunenom, airbrushom pomaľovanom, "one of a kind" Hummeri? (Akľudne môžeš odpovedať štýlom "Hummer už nechcem, do tých kľukatýchuličiek sa nehodí. Zaberie celú cestu a ani sa poriadne neotočíš.Prišiel som na to, keď som bol zisťovať, či sa nedá kúpiť celý Slavínaj s kopcom... Rád by som ho zbúral a postavil si chrámový komplex akomal Hadí kráľ v Barbarovi Conanovi." :-D)
Sorry, toto nejako nie je o mne, možno tak vyzerám, ale som v podstate skromný chlapec :-)
Tobola z mojej strany vyložená provokácia ;-) Milí čitatelia, tu vidítedôkaz, že poctivý slovenský podnikateľ sa svojej omlátenej Favoritkylen tak nevzdá!
Havo poslúcha? Ako sa volá a čo je zač? Lebo ja mám takú štvorkilovú fajnovú princezničku, tak som zvedavá :-)
Havinosa volá Ozzy, aj keď pôvodne to bolo myslené ako Oziris, už mu toprischlo. Vlastne si to meno vybral sám, keď naň zareagoval a ostatné,ako napr. Jack, Lemmy, Poďsem, Pustitenmobil alebo Onmakmáše vytrvaloignoroval.
Už vtedy mi bolo jasné, že je to osobnosť s veľkýmzmyslom pre humor. Takisto zoznámenie s mojou terajšou manželkou mávlastne na svedomí on. Keď som si kúpil ťažké boty v predajni kde vtedypracovala, tak mi ich v nestráženej chvíli okúsal až na oceľ. Tak somsa s malou dušičkou išiel spýtať, či by sa s tým nedalo niečo urobiť,nakoniec sa dalo, ale podmienka bola, že chceli vidieť "šteniatko" ,ktoré zlikvidovalo takmer nezničiteľné topánky. Milá slečna bolapresvedčená, že mi cez nohy prešla kosačka a vôbec mi neverila... Taksom prišiel aj s havinom, trochu som ostal na kus reči... a teraz mámfantastickú manželku!
Ozzyje čierny ruský teriér. Pôvodne sú to vojenské psy vyšľachtené preruskú armádu, ale medzičasom je z nich nádherné spoločenské plemeno,výnimočné svojou odvahou, oddanosťou a bystrosťou.... a samozrejmeveľmi svojským zmyslom pre humor.
Skvele reagujú na hovorené povely, ale na rozdiel od nemeckýchovčiakov nepovažujú neustále cvičenie za bohvieakú zábavu. Jasné,poslúchnu, ale najmä kvôli tomu, že chcú spraviť pánkovi radosť. Je touž môj druhý psík tohto plemena, predchádzajúci, Drako, bol drak nielenmenom, ale aj povahou a užil som si s ním nejednu zábavnú príhodu.Skvelé na týchto psoch je vlastne, že vyzerajú ako Wookiovia, hotovíľudia v kožuchu a nehovoria len preto, aby nemuseli vynášať smeti,umývať riad a upratovať.
Takistomáme mačičku,
tiež čiernu, ktorú som vyženil. A či sa spolu znášajú?Ešte horšie! Oni spolupracujú! Pred nedávnom sme kúpili mačičke mechkrmiva, to bolo také zaujímavé a voňavé, že si otvorila rolldorovúskriňu a začala mech v nej obhryzkávať, ale predsas 10 kilovým mechom nepohla. To už ale prišiel Ozzy, rytier bez báznea hany, džentlmensky pomohol slečne v ťažkostiach a pekne mechroztrhal.... Keď sme prišli, našli sme naše zvery tak prejedené, bruchákopcom, že nás nešli ani privítať.
Sakým typom ľudí si rozumie Madmaxon? Na prvý pohľad vyzeráš akodrsniak, čo by nehodnému dokázal vytrhnúť srdce z tela holými rukami... Ale keď sa zasmeješ, žiadna žena ti nemôže uprieť konskúporciu šarmu. Ako to ide dokopy? Vonku strašíš malé deti lebkami na tričku a doma si plyšový zajačik? Aký je Madmaxon takpovediac "od koreňa"?
Jasné, srdcia trhám len v pondelok a v stredu, ináč som v pohode. V zásade.
Pokiaľ nestraším malé deti :-) Od koreňa som úúúplneo.k., teda aspoň som o tom presvedčený, ale toto by asi bola skôrotázka na moju terajšiu manželku, ak očakávaš normálnu odpoveď, alebona moju ex-manželku ak očakávaš nejaký ten bulvár typu: "Akosa mi raz pri obede dostalo trochu syru zo špagiet na tričko a pouštipačnej poznámke, že tam mám komplet obed, som si okamžite na totričko tie prekliate špagety vykydol, aby to teda bola aj pravda."
Mám dcéru z prvého manželstva, ktorú som ako prvé naučil kričať: "Slobodúúúúú!!!" Takže je so mnou niekedy aj veselo. Škoda, že som malzakázané chodiť na ZRPŠ...
Takže občas trochu vykypíš a máš rád recesiu. No, veď kto nie?
Otebe aj Martine Pilcerovej sa vie, že maľujete knižné obálky na objednávky aj pre americké vydavateľstvá. Ako sa človek a jeho prácadostanú tak ďaleko? Treba len maľovať, maľovať, sem-tam sa prihlásiť dosúťaže (a sem-tam nejakú vyhrať) alebo sa človek musí vedieť doslovapredať? Ako sa to robí, ak to nie je tajomstvo?
No chce to dlho, naozaj dlho budovať kontakty. Zúčastňovať sa súťaží, prezentovať svoje diela na tých správnych miestach a stále sa profesne zlepšovať. Internetom sa veľa vecí zjednodušilo,ale pribudlo aj veľa konkurencie. Jediné tajomstvo je presne akov Galaxy Queste "nikdy sa nevzdávaj, nikdy neustupuj" a ešte by sompridal praxou overené "nikdy nepochybuj".
Dočasopisu Fantázia prispievaš Madmaxonovým kútikom, akousirekapituláciou, čo sa dialo vo svete metalu, fantastiky a tom tvojom. Ktomu pribudli články o figúrkach, filmoch - a ja zakaždým nevychádzam zúžasu, že človek, ktorý maľuje, vie aj dobre písať! Navyše som počula,že živé debaty s tebou sú ešte živšie a šťavnatejšie. Kde to všetkoberieš? Nepovedz, že aj hráš na tri hudobné nástroje, lebo ma asipicne... ;-)
Si zachránená! Hrať neviem a mám absolútne vytríbený "hudobný hluch".
Mojezáujmy sú naozaj široké a chcem o nich vedieť maximum, tak si všetkonájdem, naštudujem a zistím. Potom je jedno či ide o stredoveký kostýmpre obálku knihy, kozmickú loď do video hry, alebo akčnú figúrku donášho Madmaxonshopu.
Madmaxonov kútik vznikol najmä kvôli tomu, aby ukázalčo všetko život zaujímavé, podnetné a fantastické, okrem beletrie,poskytuje. Vždy som Ivana (Aľakšu) zasypával informáciami čo kde vyšlo a čo sa udialo, až mi nakoniec navrhol o všetkých týchto veciach napísať.
Riddick, naozaj ti ďakujem, že máš také vysoké mienenie o mojom písaní, ale mne pripadá úplne normálne, ničím špeciálne a pravdou je, že naživo s niekým podebatovať je pre mňa oveľa zábavnejšie.
Ako vyzerá príjemne strávený večer podľa Madmaxona?
Najpríjemnejšíaj najlepšie strávený večer je pre mňa na dobrom koncerte, úplne vpreduna tyči, najlepšie na Motörheade, Rammsteine, Judas Prieste alebo akonedávno na Monster Magnete, kde ma pohltí vysokoenergetická smršť živejhudby! Vtedy sa vraciam domov polohluchý, zachrípnutý, ale plný novejenergie a absolútne šťastný. To je absolútna peckaaa!
Aleocením aj taký čisto pokojný večer s manželkou doma, s našimizvieratami a príjemným filmom ako napríklad Texaský masaker motorovoupílou. Mňam.
Kto je bez úchylky, nech hodí sekeromlatom! :-D Juraj, ďakujem za rozhovor, bolo mi cťou, zábavou i potešením!
Foto a diela © Juraj Madmaxon, on-line galéria a archív
