V sobotu sme šli s kamarátkou dokina na Harryho Pottera a Fénixov rád. Poriadne sme sa tešili a vyberali večerné predstavenie s titulkami, abysme sa vyhli dabingu a pokiaľ možno i rodinám snevycválanými deťmi. Zostal nám teda Aupark so začiatkom o 20:50.Sála bola plná ľudí približne vo veku od 15 do 30 rokov, čiže aj našej generácie.
Poviacnásobných skúsenostiach so svitom rôznych displejov, výskajúcimiratolesťami a ignorantskými rodičmi, šuchotaním, rozprávaním, telefonovaními okopávaním sedadiel som obmedzila návštevu kín na minimum. Keď už nejakýfilm veľmi chcem vidieť, vopred ma traumatizujú predstavy sály, kde primitívov,akých opisuje aj článok Ivana Kučeru O tom, prečo ľudia nechodia do kina, nemusí byť veľa, zato vám spoľahlivo dokážu pokaziť zážitok a zdvihnúťadrenalín. Sú to typy, u ktorých sa vypnutie mobilu rovná smrtia ktorí prídu do kina čert vie prečo, no kvôli filmu to určite nie je.
A práve pre ohromenie, aké som zažila na piatomHarry Potterovi, píšem tento článok. Pretože napriek tomu, že sála bola plná,napriek charakteru filmu vhodného pre všetky generácie, napriek mojim obavám sastalo niečo úžasné - pri objavení sa úvodného loga Warner Bros šumenie sályrýchlo ustalo a ľudia začali pozerať film!
Podľa ticha alebo občasného smiechu nasprávnych miestach bolo jasné, že všetká pozornosť je venovaná plátnua vydržalo im to až do konca.
Ďakujem návštevníkom spomínaného predstavenia,že svojich 169 korún rozumne využili a že sme si to všetci príjemne užilibez škodenia tým druhým. Budem dúfať, že si to zopakujeme aj nabudúce.
Samotný film bol skvelý. Už dlho som fanúšikomPotterovského sveta, jeho atmosféry i prepracovaného pozadia. Fénixov rádje vynikajúco sfilmovaný, mladí herci sú stále lepší a prirodzenejší.Vôbec sa mi nezdal chaotický a aj napriek nevyhnutným výrazným škrtomi drobným zmenám udržal hlavnú líniu prekvapivo kompaktnú a zrozumiteľnú. 138 minút uplynulo akovoda a ja sa už teším na DVD, ktoré si budem môcť užívať do sýtostia bez stresu ;-)
