Autorka najskôr čitateľov prevedie paleolitickýmináleziskami, jaskynnými maľbami a prvopočiatkami vzniku mýtov, keď vierav moc prírody bola plná rešpektu voči nej.
S príchodom poľnohospodárstva začali vznikať prvé príbehya personifikácia prírodných síl v podobe bohov. S rozvojom mieststúplo pohodlie i sebaistota ľudí a s rozvojom vedy a filozofiev starovekom Grécku začal boj medzi logom a mythom -medzi racionálnym a transcendentným.
Po úpadku antiky prišiel na rad akoodpoveď na ľudské potreby monoteizmus a s ním potláčanie ostatnejstarej mytológie. Jednobožstvo prevzalo žezlo univerzálnej vierya pretrvalo dodnes - prešlo však výraznými zmenami, ktoré do inej rovinyposunuli jeho náplň i poslanie.
Z tohto zhrnutia jasne vyplýva, že celá monografia jevenovaná prevažne európskej oblasti a Blízkemu východu. Autorka sa krátkovenuje starovekej Číne a zároveň stručne objasní, v čom sa líšia duchovné smeryIndie a Ďalekého východu, kde spojenie ľudí s mýtami neprešlo ažtakými výraznými zmenami, prípadne sa uberalo trochu inou cestou.
Moje hodnotenie knihy ako takej je rozporuplné. Jednak somz viacerých dôvodov postrádala kvantá informácií, ktoré by ma zaujímali.No nemôžem poprieť, že ako celok ma Dejiny mýtov poučili o mnohýchveciach. Striedavo vo mne vyvolávali rozladenie nad prehnane vysokýmjazykom, keďže som zástanca metódy jednoduchého vysvetľovania zložitých vecía to som od tohto diela pôvodne aj čakala. A striedavo mainformácie, ktoré som čítala šteklili a lákali - chcela som vedieť viac...a hneď. No nestalo sa. Mala som pocit, že autorka sa donekonečna piplev psychoanalytickom bahne svojich úvah a keď má chuť, spomeniemedzitým čosi naozaj fascinujúce.
Na jednej strane vo svojich úvahách opakovane rozoberáa pripomína rovnaké závery akoby čitateľ bol hlupák, na strane druhejpoznatky, ktoré ona nadobudla dlhodobým štúdiom a skúmaním sumarizuje sosamozrejmosťou vedátora, ktorý vám síce povie, že Zem je guľatá, ale užnepovie, kde na to prišiel.
Používa nespočetné množstvo cudzích slov, ktoré sa mi už aninechcelo hľadať v slovníku.
Až na miesta, kde Armstrongová vyrozpráva pár mytologickýchpríbehov alebo hovorí konkrétnejšie a predstavuje ľudí ako živé bytosti,nie masu králikov z laboratória, ma kniha viac uspávala než zaujímala.
Z týchto dôvodov nepokladám Dejiny mýtov za vhodný študijnýmateriál pre nižšiu ako vysokú školu.
Takisto ich neodporúčam silne nábožensky založeným ľuďom,ktorí neuznávajú Darwinove teórie. Karen Armstrong nevystupuje protináboženstvu, naopak obhajuje potrebu duchovna, mytologična v živote.Náboženstvá ako také a už vôbec ich zavrhovanie nie sú predmetom jejpojednaní. Len na viacerých miestach textu vysvetľuje význam vierya mýtov, ktoré sa časom menili a inak boli spoločnosťou vnímané.
Napríklad uvádza, že teórie kozmogónie v dávnych dobáchneboli chápané doslovne, ale kresťanov v novovekej Európe čítajúcichBibliu ako faktografiu Darwinova práca O pôvode druhov zmiatlaa rozčúlila. Aj to ilustruje zmenu v chápaní mýtov v priebehutisícročí a úzko súvisí s ich dnešným ponímaním.
Karen Armstrong nikomu vieru v akéhokoľvek bohanevyvracia ani neznechucuje. Rovnako ako Darwin nechcel nikoho uraziť, len rozobraťurčitú tému z vedecko-historického hľadiska. Jej triezvy rozbor jednoducho naznačuje, že kto si chce zachovať svoje náboženské ilúzie,nech radšej neštuduje ako počas dejín ľudstva vznikali a prelínali sakozmogonické, teogonické i teologické teórie a ako sa vyvíjalaspoločnosť i pomer racionálna a mytologična v nej. Mohol by dospieť k pochopeniu, že všetky náboženstvá sú výmyslom človeka a existencia Boha je nedokázateľná ak nie priam neistá.
A pointa? Mýty stvorili pravekí ľudia, aby im pomáhalivyrovnať sa so smrťou a prijali ju ako konečnú nevyhnutnosť. Podľa potriebspoločenstva sa predmet mýtov menil z prírodných síl na bohov,stelesňujúcich tieto sily, na bohov s ľudskými vlastnosťami, bohovdokonalých, či na jediného všemocného boha zastrešujúceho všetko. Aký paradox,že dnešný civilizovaný svet skončil rozdvojením medzi absenciou mýtua dogmatickým monoteizmom. Na konci knihy sa autorka vracia k tejtotéme a vysvetľuje prečo súčasná absolútna demytologizácia západnej kultúryprináša so sebou na jednej strane beznádej a na druhej neschopnosťčloveka zmieriť sa s nevyhnutným či „žiť s neprijateľným" -a tým prežiť svoj život akosi plnšie a ľudskejšie.
Karen Armstrong: Dejiny mýtov (vyd. Slovart, 2005)
