Moje knižné lásky 3

Písmo: A- | A+

O mojich obľúbených knihách a autoroch z vlastného pohľadu a so štipkou nostalgie. Dnes: James Herriot

James HerriotJames Herriot

Približne pred dvanástimi rokmi začala STV vysielať myslím 13 dielny seriál
Všetky veľké a malé bytosti (1978) o zverolekárovi a jeho každodenných starostiach a radostiach.
Dostal ma takým spôsobom, že som naň už nikdy nezabudla a dodnes ovplyvňuje môj život - pretože vďaka televíznej adaptácii, vďaka šťastnému rozhodnutiu STV a neskôr aj Slovenského spisovateľa, som objavila jeden z pokladov anglickej literatúry - Jamesa Herriota (vlastným menom James Alfred Wight).
Ten síce začal kariéru spisovateľa až po päťdesiatke, ale s o to väčším úspechom. Trúfam si povedať, že má po celom svete milióny fanúšikov a miesto jeho bývalej praxe je dnes múzeom a turistickou atrakciou v jednom.
S humorným a láskavým nadhľadom písal o svojom živote, štúdiách v Glasgowe, službe v RAF počas 2. svetovej vojny, priateľoch a rodine, svojráznych yorkshirských farmároch a prekrásnej prírode, ale hlavne o práci zverolekára, ktorá to všetko spája.

Siegfried Farnon sa po ukončení štúdií stane Jamesovým prvým zamestnávateľom a neskôr partnerom. Je vážny a zodpovedný, no ani seriózneho starého mládenca neobídu občasné úlety. A práve tie so železnou pravidelnosťou pestuje jeho mladší brat Tristan, ktorý študuje tiež veterinu, ale život ešte neberie príliš vážne, rád si vypije, naháňa dievčatá a je za každú lotrovinu, čím Siegfrieda dovádza do nepríčetnosti.
Všetci tí farmári, dedinčania, ale aj taká pani Pumphreyová s jej rozmaznaným pekinézom Trickym-Woo či Jamesova celoživotná láska Helen sú krásne postavy tešiace srdce milovníkov kvalitného a zároveň dušu liečivého čítania.
S príbehmi Jima Herriota sa nedá nudiť. Odráža sa v nich jeho neskonalý obdiv k prírode, láska k zvieratám i ľuďom. Čaro anglického vidieka spestrujú vtipné aj napínavé príhody zo zverolekárskej praxe.
K tomu musím dodať, že to nie sú knihy vhodné pre čitateľov so slabým žalúdkom v kombinácii so živou fantáziou. K autentickému opisu práce veterinára patria aj scény z kravských pôrodov či hnačiek, liečenia prašivých psov alebo umierajúcich oviec a nie všetky prípady končia šťastne.
Neviem sa rozhodnúť, či je daleský dialekt, ktorým rozprávajú v Herriotových knihách všetci zemití farmári, lepšie preložený v slovenských alebo českých vydaniach, či nebodaj v televíznom dabingu. Vo všetkých troch prípadoch je to číre blaho a skvelá zábava.

Tento britský spisovateľ jednoznačne patrí medzi moje literárne lásky. Mám od neho 10 kníh po slovensky, 4 po česky a ešte životopis, ktorý napísal jeho syn Jim, rovnako v češtine. Plus tie časti seriálu, ktoré sa vošli na 5 hodinovú videokazetu.
Pre tie štyri české exempláre som pred mnohými rokmi počas niekoľkých voľných hodín lietala po centre Prahy z jedného kníhkupectva do druhého, planúcimi očami hľadala na pultoch a spytovala sa personálu len na Jamesa Herriota. Musela som vyzerať ako v rauši (tak ostatne vyzerám vždy, keď zháňam alebo získam vytúženú knihu:-). Internet pre mňa vtedy ešte neexistoval a v slovenčine vychádzala jedna Herriotova knižka ročne, no vedela som, že v Česku poznajú naslávnejšieho zverolekára na svete už dlhšie.
Zvyšok zbierky som dopĺňala postupne celé roky. Srdce mi piští po jednom starom a hrubom českom vydaní, ktoré som mala kedysi dávno požičané z našej mestskej knižnice. Keby knižnica súhlasila s charitatívnym príspevkom výmenou za jednu starú knihu, hneď by som sa jednala. Aj tak tieto malé knižnice už navštevujú iba dôchodkyne, ktoré zaujímajú len ženské bestsellery posledných rokov - na ostatné knihy väčšinou sadá prach.

V týchto príspevkoch neuvádzam linky ani podrobnosti o knihách, pretože vzhľadom na osobnú povahu textov i vek väčšiny spomínaných vydaní sa mi to zdá zbytočné.

Skryť Zatvoriť reklamu