Približne pred dvanástimi rokmi začala STV vysielať myslím13 dielny seriál
Všetky veľké a malé bytosti (1978) o zverolekárovia jeho každodenných starostiach a radostiach.
Dostal ma takým spôsobom, že som naň už nikdy nezabudlaa dodnes ovplyvňuje môj život - pretože vďaka televíznej adaptácii, vďakašťastnému rozhodnutiu STV a neskôr aj Slovenského spisovateľa, som objavilajeden z pokladov anglickej literatúry - Jamesa Herriota (vlastnýmmenom James Alfred Wight).
Ten síce začal kariéru spisovateľa až po päťdesiatke, ales o to väčším úspechom. Trúfam si povedať, že má po celom svetemilióny fanúšikov a miesto jeho bývalej praxe je dnes múzeom a turistickouatrakciou v jednom.
S humorným a láskavým nadhľadom písalo svojom živote, štúdiách v Glasgowe, službe v RAF počas 2.svetovej vojny, priateľoch a rodine, svojráznych yorkshirských farmárocha prekrásnej prírode, ale hlavne o práci zverolekára, ktorá to všetkospája.
Siegfried Farnon sa po ukončení štúdií staneJamesovým prvým zamestnávateľom a neskôr partnerom. Je vážnya zodpovedný, no ani seriózneho starého mládenca neobídu občasné úlety.A práve tie so železnou pravidelnosťou pestuje jeho mladší brat Tristan,ktorý študuje tiež veterinu, ale život ešte neberie príliš vážne, rád sivypije, naháňa dievčatá a je za každú lotrovinu, čím Siegfrieda dovádza donepríčetnosti.
Všetci tí farmári, dedinčania, ale aj taká paniPumphreyová s jej rozmaznaným pekinézom Trickym-Woo či Jamesovaceloživotná láska Helen sú krásne postavy tešiace srdcemilovníkov kvalitného a zároveň dušu liečivého čítania.
S príbehmi Jima Herriota sa nedá nudiť. Odráža sav nich jeho neskonalý obdiv k prírode, láska k zvieratámi ľuďom. Čaro anglického vidieka spestrujú vtipné aj napínavé príhodyzo zverolekárskej praxe.
K tomu musím dodať, že to nie sú knihy vhodné prečitateľov so slabým žalúdkom v kombinácii so živou fantáziou.K autentickému opisu práce veterinára patria aj scény z kravskýchpôrodov či hnačiek, liečenia prašivých psov alebo umierajúcich oviec a nievšetky prípady končia šťastne.
Neviem sa rozhodnúť, či je daleský dialekt, ktorýmrozprávajú v Herriotových knihách všetci zemití farmári, lepšie preloženýv slovenských alebo českých vydaniach, či nebodaj v televíznomdabingu. Vo všetkých troch prípadoch je to číre blaho a skvelá zábava.
Tento britský spisovateľ jednoznačne patrí medzi moje literárne lásky. Mám od neho 10 kníh po slovensky, 4 po česky a ešteživotopis, ktorý napísal jeho syn Jim, rovnako v češtine. Plus tie časti seriálu, ktoré sa vošli na 5 hodinovú videokazetu.
Pre tie štyri české exempláre som pred mnohými rokmi počasniekoľkých voľných hodín lietala po centre Prahy z jedného kníhkupectva dodruhého, planúcimi očami hľadala na pultoch a spytovala sapersonálu len na Jamesa Herriota. Musela som vyzerať ako v rauši (takostatne vyzerám vždy, keď zháňam alebo získam vytúženú knihu:-). Internet premňa vtedy ešte neexistoval a v slovenčine vychádzala jedna Herriotovaknižka ročne, no vedela som, že v Česku poznajú naslávnejšieho zverolekárana svete už dlhšie.
Zvyšok zbierky som dopĺňala postupne celé roky. Srdce mipiští po jednom starom a hrubom českom vydaní, ktoré som mala kedysi dávnopožičané z našej mestskej knižnice. Keby knižnica súhlasilas charitatívnym príspevkom výmenou za jednu starú knihu, hneď by som sajednala. Aj tak tieto malé knižnice už navštevujú iba dôchodkyne, ktorézaujímajú len ženské bestsellery posledných rokov - na ostatné knihy väčšinousadá prach.
V týchto príspevkochneuvádzam linky ani podrobnosti o knihách, pretože vzhľadom na osobnú povahutextov i vek väčšiny spomínaných vydaní sa mi to zdá zbytočné.
