Moje knižné lásky 4

Písmo: A- | A+

O mojich obľúbených knihách a autoroch z vlastného pohľadu a so štipkou nostalgie. Dnes: Isabel Allende a Louis de Bernires

Isabel AllendeIsabel Allende© Lori Barra

Táto knižná láska začala približne pred desiatimi rokmi, keď som v našej mestskej knižnici prezerala vyradené tituly určené na predaj. Zaujala ma Eva Luna a za tri slovenské koruny som si ju odniesla domov.


Sprvu som nevedela, čo od nej môžem očakávať, okrem toho, že nevyzerala na tuctovú romantiku. Isabel Allende bola bielym listom v knihe mojich literárnych zážitkov.
Ale tento román a spolu s ním magický realizmus ma pohltil, vtiahol do seba a vypľul akúsi... inú.
Allendeová, rovnako ako Louis de Bernières podľa môjho skromného názoru dovádzajú krutosť i čaro magického realizmu k dokonalosti. Keď už týchto autorov poznám, viem do čoho idem a pred čítaním ich diel potrebujem najprv načerpať psychickú silu, ktorú zo mňa odčerpajú, doslova vysajú... a na oplátku mi dajú novú skúsenosť. Znova o kúsok pootvoria oči, pripravia ma o pár ďalších ilúzií, prinútia smútiť nad surovosťou sveta, v ktorom žijeme i žasnúť nad charaktermi úžasných ľudí, ktorí po ňom chodia.

V knihách Isabel Allende sa čitateľ stretne s osudovou láskou, zázrakmi, jasnovidectvom, dobrými ľuďmi a silnými ženami. Ale aj s násilím, smrťou, mučením a nespravodlivosťou. Po Eve Lune som si z knižnice požičala Lásku a tieň, neskôr jej najslávnejšiu rodinnú ságu Dom duchov. Nasledovala už kupovaná autobiografická Paula, kde Isabel písala o histórii rodiny Allendeovcov a umieraní vlastnej dcéry na porfýriu, potom zbierka poviedok Skazené dievča.
Po prečítaní knihy Dcéra šťasteny som Allendeovú prestala kupovať. Zčasti je to pocitom, že so stále vzrastajúcou popularitou klesá kvalita textu a mám dojem, že knižky vydané (u nás) po Paule sa obsahom i formou viac blížia tzv. ženskému románu než magickému realizmu.

V určitom bode jednoducho na jej miesto nastúpil Louis de Bernières so svojou kolumbijskou trilógiou a úchvatnou Mandolínou kapitána Corelliho (vo filmovej verzii tak hrozne degradovanou na romantickú lovestory).
Keď som už pri hollywoodskej produkcii, sfilmovanú adaptáciu Domu duchov určite videla väčšina žien. Pre tie, čo ju nečítali len poznamenám, že scenár vynechal oproti románu jednu generáciu. A to nemusím pripomínať, že sa stratilo veľa ďalších detailov spoludotvárajúcich jedinečnosť tohto diela. Dvojnásobne tu platí, že kniha je hodnotnejšia než film a rozhodne stojí za to siahnuť po nej.

Ospravedlňujem sa fanúšikom G. G. Márqueza, ktorý je najznámejším predstaviteľom juhoamerického magického realizmu u nás, no vo mne nikdy nezapálil tú správnu iskru.

 

(zdroj fotografií: oficiálna stránka Isabel Allende, autorka fotografií Lori Barra)

V týchto príspevkoch neuvádzam linky ani podrobnosti o knihách, pretože vzhľadom na osobnú povahu textov aj vek väčšiny spomínaných vydaní sa mi to zdá zbytočné.

Skryť Zatvoriť reklamu