ROMÁN
V úvode knihy sa zoznámime s Antonom Gorodeckým - hlavným hrdinom, sprevádzajúcim čitateľa Moskvou deväťdesiatych rokov vo svete, v ktorom po boku obyčajných ľudí žijú aj Iní- zástupcoviaSvetla a Tmy. Bieli mágovia a vedmy na strane Svetla, čierni mágovia,upíri či vlkodlaci na strane Tmy. Majú latentné magické schopnosti,ktoré sa učia používať i ovládať a dokážu vstupovať do Šera -akejsi druhej roviny reality, kde sa dá vidieť skrz pevné predmety,rýchlejšie pohybovať i vnímať skutočnú resp. magickú podobu vecí.
Sily dobra a zla, Svetla a Tmy od úsvitu vekov viedli nekonečný boj o nadvládu.Pred tisícročím však uzavreli Dohodu, že nebudú magickými prostriedkamipresadzovať svoje záujmy bez vedomia a schválenia druhej strany a budú do istej mierychrániť obyčajných ľudí pred neblahými následkami svojho konania. Jejplné znenie ustanovuje presné pravidlá spolužitia, udržiavaniarovnováhy i trestov za jej porušenie. Neboli by však ľudia ľuďmi aniIní Inými, keby z času na čas nekuli plány ako nepriateľa poraziť azvíťaziť...
Na vzájomnú kontrolu dodržiavania Dohody preto slúžia Hliadky. Nočnú hliadku vedú Svetlí, aby po nociach dohliadali na slušné správanieTmavých a s Dennou hliadkou je to presne naopak. Nad Hliadkami eštestojí vyšší orgán Inkvizície , ktorá má na starosti súdenie a trestanieprevinilcov.
Antonpracuje pre moskovskú Nočnú hliadku - tri roky sedel za počítačom naanalytickom oddelení a teraz sa zaúča na operatívca, čiže pravéhoHliadkára, vojaka Svetla, ktorý po nociach kontroluje, sleduje a bojujeza záujmy svojej organizácie a dobra.
Román je rozdelený na tri príbehy, každý z nich sa odohrávaniekoľko mesiacov po predchádzajúcom. V tom prvom bude mať Antonnezanedbateľný podiel na nájdení a zachraňovaní dvoch potenciálne veľmisilných mágov, ktorí to však zatiaľ o sebe nevedia, i na odhalenízámerov najvyšších predstaviteľov oboch Hliadok.
Nechcem opisovaťdej nasledujúcich častí, pretože na seba priamo nadväzujú, všetko tu sovšetkým súvisí a každý ďalší detail by prezradil pointu predošléhopríbehu.
Všetky však spája jedno posoltvo. Rovnako ako nič v živote,tak anisúboj medzi dobrom a zlom nie je čiernobiely. A aj zlo môže byť svojímspôsobom atraktívne a dobro môže kvôli vyšším cieľom plodiť utrpenie.Čitateľ spolu s Antonom putuje v začarovanom kruhu vzájomnýchsúvsťažností medzi úmyslom a výsledkom, bludisku zložitých plánov vplánoch... Lebo plány mocných mágov, šéfov oboch hliadok, sú akotaktické šachové partie. Každý premýšľa niekoľko ťahov dopredu adúfa, že výsledok hry je každým krokom istejší...
Alternatívna realita románu je komplexne premyslená, príbeh má mnoho vrstiev,plastické postavy a dôležitú rolu zohráva mudrovanie o úloháchdobra, zla a ich večného boja. Veď aj medzi onakvejšími odborníkmi savraví, že Lukjanenko patrí k filozofujúcej vetve fantastiky. Dlhých rozhovorov i úvah na túto tému si naozaj užijete dostatok.
Ale aby ste si nemysleli, že sa celou knihou postavy len prerozprávajú. Ohohó, práve naopak! Akcie aj napätia jetu požehnane. Svetlo a Tma na seba neustále narážajú ako príboj naútesy, vysvetľovačky a filozofovanie sú vždy len predohrou či medzihroudopĺňajúcou veľmi živé sekvencie. Na šarvátky medzi Inými sú sícenajlepšie zaklínadlá, ale päste, zuby ani drápy nie súzakázané. Na konci každej časti je Anton taký dobitý, že by si zaslúžildvojtýždňový pobyt v kúpeľoch. Ostatné postavy (ak to prežijú) tiež.
[Anton] "Zavulone!" zvolal jsem ještě jednou. "Ale já viděl tvou skutečnou tvář. Já vím, kdo jsi a co to znamená..."
Černýmág nehybně strnul. Pak se pomalu otočil a přejel si dlaní po tváři -na okamžik se znetvořila, místo kůže se temně zaleskly drobné šupiny aoči se štěrbinovitě zúžili. Pak přelud skončil.
"Jistě. Já vím, žesto viděl," vrátil si znovu lidskou tvář. "Ovšem já viděl tebe. A dovol,abych se ti přiznal, že jsi rozhodně nebyl bílý anděl s planoucímmečem. Vše závisí na úhlu pohledu. Sbohem, Antone, a věř mi, že tě spotěšením zničím někdy v budoucnu. Teď ti ale přeji úspěch. Z celéhosrdce, které stejně nemám."
(Vtejto scéne medzi Svetlým Antonom a Tmavým Zavulonom, šéfom Dennejhliadky, tryská z najväčšieho záporáka okrem povýšeneckého sarkazmu ajcharizma a pikantný sexepíl zlého chlapca. Anton je vedľa neho lenvzdorovitým, no bezmocným chrobáčikom. Zavulon naopak pôsobí ako mocnýsymbol, ktorému by s povzdychom rozkoše podľahla každá žena. Presnetakto môže byť aj zlo príťažlivé. Alebo to zaberá iba na mňa? ;-)
Antonaobjavili ako Iného len pred piatimi rokmi a tak na rozdiel od svojichniekoľko storočných kolegov si ešte stále kladie mnoho otázok a snažísa pochopiť i prijať veľa odpovedí. Premýšľa, vzpiera sa, búri sa iakceptuje... tak ako je ľudskej bytosti - hoci s magickými schopnosťami- súdené. Vo všetkých odtieňoch dobra a zla od bielej po čiernu hľadázmyselsvojho boja za blaho obyčajných ľudí. Lebo práve oni sú tou príčinou,cieľom i zrkadlom odvekej vojny Svetlých a Tmavých (Lukjanenkova koncepcia núti čitateľa zamyslieť sa nad vzťahom dvoch svetov, koexistujúcich i parazitujúcich na sebe navzájom).
Ako Iný cíti Anton potrebu stáť nad ľudskýmivášňami, mať jasné priority, vyznať sa v krivolakých cestičkáchstáročia trénovaných intríg a zároveň túžbu prežívať obyčajné ľudskéšťastie, ako to dovoľuje iba nevedomosť - no kniha nám nenásilnouformou pripomína, že touto cestou straty ilúzií a prijatianeprijateľného si každý musí prejsť sám...
[Anton] "Černej mág může léčit stejně dobře jako bílej zabíjet," řekl jsem."Tak to prostě je. A víš, v čem je rozdíl medzi Světlem a Tmou?"
[Svetlana] "Nevím. To nás nevím proč nikdo neučí. Asi je těžký to zformulovat, co?"
"Vůbec ne. Když myslíš v první řadě na sebe a svý zájmy, tak se ubíráš do Tmy. A když myslíš spíš na jiný, tak ke Světlu."
"A jak dlouho se tam jde? Myslím ke Světlu..."
"Pořád."
Nočnáhliadka je čiastočne fantastikou a čiastočne hororom. Ale Moskva hrá vknihe neprehliadnuteľnú rolu a tým pridružuje dielo aj k mestskejfantasy (istú indíciu ponúka aj Antonove priezvisko Gorodeckij. Gorodje predsa po rusky mesto :-). Mytológia Nočnej hliadky má síce globálnuplatnosť, ale v tomto románe je úzko pripútaná práve k hlavnému mestuRuska. Čitateľa vtiahne do seba, presvedčí ho, že to čo sa deje, dejesa tu a teraz! To ostatné nie je dôležité, Zem sa opäť začne krútiť,keď Anton uzavrie svoj momentálny problém - či už zomrie alebo zvíťazí- a vzrušením paralyzovaná Moskva sa znova nadýchne.
Lukjanenko je rozhodne šikovným literátom aj čo sa týka vytváraniaatmosféry. Od temných podchodov a staníc metra plných prievanu, cezmagické súboje, burácajúce živly až po obludný činžiak na stračíchnôžkach, to všetko vnútorným zrakom vidíte ako živé, prechádzate sazahmlenými alebo horúcimi ulicami Moskvy... a vôbec nevadí, že ste juna vlastné oči v živote nevideli ;-) V hlave sa vám odvíja vlastný filma tie najlepšie scény si budete ešte dlho pamätať.
FILM
Filmová adaptácia je samozrejme stručnejšia, rýchlejšia, veľmi akčná, plná skvelých trikov a na moralizovanie v nej veľačasu nezostáva.
Mnohé drobnosti scenáristi zmenili a pri krátkejpauze medzi knihou a filmom si určite všimnete každý rozdiel.
Výsledok môjho porovnania hovorí - ako to už býva - jednoznačne vprospech písanéhoslova. Je to pochopiteľné, veď predloha je vždy obsažnejšia, nechávaviac priestoru pre vlastnú fantáziu a tému spracuje do podrobností.Ale nie je pravdivý mýtus, ktorý sa rozšíril, keď bola Nočná hliadkaešte novinkou, že bez knihy nepochopíte film.
Pochopíte - len trochuinak.
Antona Gorodeckého si zahral Konstantin Chabenskij. Sympatickýaj uveriteľný mladý muž s takmer chlapčenskou tvárou si ma získal užkeď som videla filmy a tak sa výborne hodil aj pre knižného hrdinu.Ostatných predstaviteľov som si po rokoch pamätala iba matne avytvárala si vlastné podoby.
Pri opätovnom zhliadnutí mi niektorí sedelido rolí viac (Boris Ignatievič, šéf Nočnej hliadky, nezaprie svoju kultovosť v obidvoch spracovaniach;-) , iní menej. Najmä Zavulon nezodpovedal mojej predstave - vknihe je to vychudnutý, ale charizmatický a ľadovo chladný bastard. Proste ťažký kaliber. Vofilme skôr pôsobí ako prestárnutý pasák v teplákoch s reťazou na krku. Nemáštýl, chýba mu šmrnc.
Každý priemerný znalec populárnej kultúry, ktorý posledných päť rokov nespal, si musel všimnúť, že filmová Nočná hliadka (2004) vyvolala senzáciu. Nenadarmo dostala prívlastok ruský Matrix. V domovine trhala rekordy v návštevnosti kín a upútala pozornosť aj za hranicami.
Režisérovi Timurovi Bekmambetovovi priniesla okamžitú slávu adokonca si ho všimol Hollywood. O dva roky svoju reputáciu drsnéhoKazacha s čerstvým neokukaným prístupom (nechajme teraz toľko skloňované vykrádačstvo - dnes predsa vykrádajú všetci všetkých a inšpirovať sa je dovolené ;-) potvrdil pokračovaním ságy v podobe Dennej hliadky, ešte nadupanejšej mladšej sestry prvého filmu.
Vybrať človeka, ktorý dovtedy robil iba reklamy a nakrútil dva bohmizabudnuté filmy plus jeden čistý prepadák bolo preproducentov asi riziko, ale oplatilo sa. Bekmambetov im minul 4 miliónya zarobil 34.
No a dva roky po Dennej hliadke sa už našiel ako nakrúca komiksovú fantasy Wanted s hviezdami Jamesom McAvoyom aAngelinou Jolie pre štúdiá Universal. Wanted mal oveľa väčší úspechurčite aj vďaka reklame, veď v Hollywoode majú na všetko viac peňazí,ale myslím si, že celkovo je to zatiaľ najlepší Bekmambetovov film.Timura teraz z Los Angeles len tak nepustia a my uvidíme, aké ďalšieesá má v rukáve.
Podľa IMDb je vo fáze predprodukčných príprav tretia časť série, Šerá (či Súmračná)hliadka, avšak podľa zvestí kolujúcich internetom sa režisér vyjadril ,že by to v súčasnej situácii bol iba ďalší Wanted a takto si verureputáciu kaziť nechce ;-) Okrem toho by Šerá hliadka už mala byť čiastočne v americkej produkcii (po anglicky) a medzi nami Slovanmi, aké by to bolo bez ruštiny?
AUTOR
Sergej Lukjanenko je v súčasnosti najúspešnejším ruským autoromscience-fiction a fantasy. Narodil sa 11. apríla 1968 v kazašskommeste Karatau, vyštudoval Štátny lekársky inštitút a nejaký časpracoval ako detský psychiater v Alma-Ate. Potom sa uchytil akozástupca šéfredaktora sci-fi časopisu Miry (Svety).
Píše odútlej mladosti, v devätnástich rokoch mu prvýkrát publikovali poviedku,v roku 1990 napísal prvý román (sci-fi Rytieri štyridsiatich ostrovov)a už o pár rôčkov neskôr sa začal písaním živiť. Tomu sa vraví rýchla kariéra :-)
Momentálne žije v Moskve, je ženatý a má dvoch synov.
Zdá sa, že má veľmi dobrý vzťah k internetu, okrem toho, že si vediedve oficiálne stránky ( Lukianenko.ru aj .com) a bloguje ako DoktorLivsy či Doktor Piliulkin , keď v roku 1997 uverejnil na internete román Bludisko odrazov, stiahli si ho desiatky tisíc čitateľov.
Lukjanenko napíše 1-2 romány ročne, žánrovo sa orientuje na sci-fi,detskú aj mestskú fantasy, kyberpunk a space operu. Jeho bibliografiazahŕňa poviedky, samostatné romány, dvoj i trojdielne série a Hliadkyto dotiahli na tetralógiu (autorsky, tématicky už na pentalógiu).
Začalo to tu opisovanou Nočnou hliadkou (1998), ktorú neskôr doplnila Denná hliadka (s Vladimírom Vasiljevom, 2000), Šerá hliadka (2003) a Posledná hliadka (2006).
Vladimír Vasiljev ešte napísal Temnú hliadku ,spadajúcu dejovo medzi dve posledné Lukjanenkove.
Kultom sa stala ajtrilógia Hlbina ( Bludisko odrazov, Klamlivé zrkadlá + Priezračnévitráže). Atď., atď... Dalo by sa toho o ňom napísať ešte veľa, koho tozaujíma, odporúčam obsiahle anglické heslo vo Wikipedii.
Ukážky sú z knihy Sergej Lukjaněnko: Noční hlídka (Argo, 2005)
Ilustračné obrázky sú z filmov Nočná hliadka (2004), Denná hliadka (2006).
Portrét Sergeja Lukjanenka je z jeho oficiálnej stránky .
Pozn.: Linky na knihy sú previazané sprovíznym systémom kníhkupectva Martinus. Nijako to neovplyvní cenukníh a rozhodne to neznamená (a nikdy znamenať nebude), že by somsvoje recenzie písala kvôli potenciálnemu zisku.
