I keď ste o ňom asi nikdy nepočuli, pri zadaní mena autora alebo hlavnej postavy do Googlu nájdete dostatok odkazov, aby ste si mohli vytvoriť predstavu o knihe, spisovateľovi, či si dokonca na skúšku prečítať celé poviedky. Všetky texty šťavnatým jazykom vtipne prezentujú Miroslava Šusteka ako svojrázneho šesťdesiatnika a pána Rafina ako lovcu záhad bojujúceho s nadprirodzenými (a vždy zákernými) protivníkmi, preto bude mojou úlohou pokúsiť sa neopakovať čo už bolo napísané :-)
Nuž veru, ctihodný pán Adalbert Rafin je prešedivená osoba v staromódnom hubertuse, obalená hustou bradou, obklopená charizmou Sherlocka Holmesa, nadupaná paranormálnymi znalosťami Foxa Muldera a doprevádzaná verným priateľom Plušom v úlohe sekundujúceho doktora Watsona (či Dany Scullyovej?). Miluje všelijaké záhady, strašidlá, upírov i vlkolakov a úplne najradšej im dáva na frak. S pomocou strieborného krížika a/alebo nikdy nerozoberaných, no o to pohotovejších duševných pochodov a logických uzáverov.
Rafinovaný pán Rafin, nevyčerpateľný zdroj, inšpirátor a príčina vzniku týchto rafiniád neustále putuje po krajoch tunajších i okolitých, navštevuje záhadné hrady, zámky i mlyny a všade natrafí na nejakú potvoru, ktorú treba poslať do večných lovíšť.
V jeho dobrodružných eskapádach mnoho postáv i zloduchov náhle a rýchlo umiera po údere do hlavy či po dotyku Rafinovho strieborného krížika. Občas spomína vlastného tvorcu (či dokonca editora!), familiárne prezývaného majster MiŠu, čo je ďalším dôvodom, prečo nebrať tieto poviedky smrteľne vážne.
Nebrať tu vážne nič je prvou podmienkou čítania pána Rafina :-)
Čo ma najviac na tejto knihe zaujalo, či skôr privádzalo do rozpakov, je autorov štýl výrazne poznačený akousi insitnosťou, no chvíľami vykazujúci medzi riadkami toľkú vypočítavú rafinovanosť (koniec koncov zakódovanú do mena hlavného hrdinu), že jednoducho nemôže ísť o náhodu, ale presne mierenú paródiu. Zostáva pre mňa teda nedoriešenou záhadou, v otázke ktorej sa neviem rozhodnúť, koľko z toho je zámer a koľko (a či vôbec) ozajstná prostota spisovateľa.
Po prečítaní celej zbierky a študovaní ďalších prameňov sa však prikláňam predsa len k verzii zámerného parodovania námetov, postáv i štýlov a tým pádom ku genialite sčítaného a popkultúrne podkutého autora.
Pri hľadaní informácií k tomuto článočku som našla aj recenziu Miloša Ferka a zistila, že jemu vŕtalo hlavou to isté, ibaže na rozdiel odo mňa to dokáže fundovane popísať aj intelektuálne zabaliť. Takže komu vyhovuje skôr jazyk odborne vzdelaných, prosím prečítať si tuto.
Textíky sú väčšinou dlhé od dvoch do niekoľkých strán a ich dej sa zameriava na nachádzanie a následnú likvidáciu nestvôr. Niektoré poviedočky dokonca nemajú ani klasické vyvrcholenie a už vôbec nie pointu, ale to nevadí. Bežná rafiniáda vám ponúkne strašidelné dobrodružstvo ako zo starých kníh, ktoré dnes desia iba malé deti, infantilným štýlom slohovej práce inteligentného piataka opíše chaotický dej... a niekde medzi tým zavalí takú perlu, až sa čitateľov rozum zakucká a kútiky úst vyletia nahor :-)
Justus Zakardos chcel ubziknúť ako Svižník poľný (Cicindela campestris), no Rafinove dlhé ruky ho pevne schmatli za vyziabnuté lýtka a ťahali ho do jazera. "Malá kopa pýta viac!" odôvodňoval svoje spontánne konanie chýrny Rafin.
Autor i hlavná postava však tieto komické repliky prenášajú vo všetkej vážnosti!
"Barón Otto von Galgenmailen!" vysotil zo seba pán Pluš.
"Najnebezpečnejší zločinci patria medzi takzvané vzhľadové typy!" konštatoval pán Rafin ako skúsený kriminológ.
Inokedy, bohužiaľ, majster MiŠu pokazí čaro chvíle vysvetlením vtipu:
"Je tos kuraros. Vy malos pravdos, seňores!" Zavalitý doktor Aurelio Justus Sanchez, pôvodom z Peru, v Prahe vyštudovaný, dokončil rozbor.
Bolo o ňom známe, že je to chemik par excellence, inak bol známy aj svojou komickou výslovnosťou.
Keď si zvyknete na jeho špecifický štýl písania, dokáže vás rozosmiať aj jeho situačný humor:
Pán Rafin navrchu srdito škrtil po vzduchu lapajúceho baróna.
"Vzdávate sa?" zasyčal mu Rafin do modrajúcej tváre, "Ešte nemáte dosť?"
Ponížený elegán zúrivo zagúľal navrch vypučenými očiskami a zúfalo zachripel: "Nikty nevstavam!" Potom odkväcol do hlbokého bezvedomia.
Pán Rafin sa sťažka postavil na nohy, odtackal sa od nehybne ležiaceho muža a celkom prozaicky ho napodobnil.
Miroslav Šustek pravidelne zakomponúva do svojho textu odkazy na staršiu hororovú literatúru, ale aj šteklivé narážky ;-)
V komnate sálalo z otvoreného krbu príjemné teplo a Rafin s Plžom sa promenádovali úplne nahí po perzsky sa tváriacom koberci a o čomsi sa zanietene dohadovali. Pri zbežnom pohľade by sa mohlo zdať, že ide o zohratú dvojicu gejov, blbnúcich pod vplyvom drogy.
Kurióznym v prípade tohto diela nie je len samotná náplň, ale aj autor.
Miroslav Šustek žije v Bánovej pri Žiline, píše od svojich pätnástich rokov a krátkych poviedok napísal rádovo tisíce. Riadny grafoman, však?
Začínal westernami, romantikou, neskôr presedlal na humorné horory a tam niekde asi vznikol Adalbert Rafin. Len pre Rafina stvoril vraj okolo tisíc príbehov, no približne polovicu hneď zničil.
Tú zvyšnú nejakým spôsobom objavil a schytil editor, autor a hororový fanúšik Michal Spáda, aby najprv vydal Šustekovi dve poviedky v zbierke Neželané dedičstvo po neobľúbenom strýkovi a neskôr túto samostatnú rafinovskú antológiu.
Spisovateľ sám vôbec nepopiera, ba naopak prízvukuje, že jeho zámerom je písať hororové paródie a poviedočky určené na relaxáciu i pobavenie. Ak ich takto budete vnímať, určite si príjemne užijete výlet do mysterióznych zákutí súčasnej slovenskej tvorby.
Miroslav Šustek: Nie ste vy náhodou ten chýrny pán Rafin?, vyd. Artis Omnis, 2007
foto majster MiŠu © Hlboký hrob
Pozn.: Linky na knihy sú previazané s províznym systémom kníhkupectva Martinus. Nijako to neovplyvňuje cenu knihy a rozhodne to neznamená (a nikdy znamenať nebude), že by som svoje recenzie písala kvôli potenciálnemu zisku.
