Píšu sa šesťdesiate roky dvadsiateho storočia, Jamesove detiuž obe chodia do školy a Siegfried sa tiež teší z vlastnýchratolestí. Zverolekárska prax v malebnom Yorkshire je stále rovnakonáročná, aj keď novinky v medicíne prinášajú úspechy v liečenínebezpečných chorôb. No nebolo by o čom písať, keby životu lekárovpravidelne nedodávali korenie írečití yorkshirskí farmári.
V ďalšej zbierke príhod vidieckeho veterinára JamesHerriot strieda humorné historky so spomienkami na služobnú návštevuIstanbulu v roku 1963. V porovnaní s výletom do vzdialenejKlajpedy, opísanej v knihe Zverolekár na mori , dopadne cesta doTurecka s nákladom kráv oveľa dobrodružnejšie, než by si James kedypredstavoval, aj po zážitkoch z Ruska.
Popri tom sa s nami podelío skúsenosti s vytrvalosťou, pracovitosťou či hlúposťou ľudí,o vzťahy medzi ním a zákazníkmi i zvieracími pacientami. Opisynádhernej prírody anglického Dalesu a ľudské teplo sálajúcez jednoduchej životnej filozofie dotvárajú neodolateľné čaro jeho diel...
„Čosi ti poviem, James. Čakajú nás skvelé časy!"
Tieto vety uzavierajú knihu Zverolekárovi veľkía malí priatelia a zároveň aj celý cyklus príbehov JamesaHerriota, ktoré vydal Slovenský spisovateľ v desiatich zväzkoch.
Nie je veľa kníh, ktoré vo mne vyvolávajú pocit pohodya pomáhajú mi zmierovať sa so svetom tak ako knihy pána Herriota.Rozdávajú mier a lásku, a keďže mám tie vzácne kúsky všetky po ruke,ak ich budem potrebovať, môžem sa aspoň v tomto maličkom detaile pozrieťdo budúcnosti s pokojným úsmevom a jednému vzácnemu človeku inmemoriam odkázať: Čosi ti poviem, James. Čakajú nás skvelé časy...
James Herriot: Zverolekárovi veľkí a malí priatelia(vyd. Slovenský spisovateľ, 2004)
