Will Starling žije v neutešenejbudúcnosti 23. storočia, v ktorej ideálom krásy je byť vyžraný doobludných rozmerov a nosiť krikľavé parochne. Ľudia vyznávajúnáboženstvá najväčších obchodných reťazcov, pchajú sa syntetickoustravou a čumia na televízne obrazovky prítomné vo všetkýchmiestnostiach obytných jednotiek v ohyzdných mrakoškraboch. Do rytmu im na okná bubnuje kyslý dážď.
Nečudo, že štíhly, sčítaný a zasnený Will sa cíti ako outsider a oveľaradšej by sa narodil do viktoriánskej éry, o ktorej neustálefantazíruje.
Pracuje v londýnskej Tate Gallery a jeho úlohou je centimeter po centimetrikontrolovať digitálne fotografie vzácnych starých obrazov určené na tlačreprodukcií. Mohla by to byť práca vskutku monotónna, keby jedného dňaneprišlo k prevratnému objavu, ktorý zmení nielen Willov celý život,ale v konečnom dôsledku i minulosť a budúcnosť.
Will totiž pri práci nájde náramkové digitálky.
Nájde ich na obraze.
Na obraze z druhej polovice 19. storočia.
Nesú dobre viditeľný nápis: Charles Babbage & Company,
dodávatelia digitálnych časomier
Jej Veličenstvu kráľovnej Viktórii
Pochopiteľne, no nanešťastie to beží oznámiť svojmu nadriadenému aspustí šialený kolotoč šialených udalostí, ktorý sa nezastaví až popredposlednú stranu knihy. A to všetko preto, že Veľkú Britániu ovládali aovládajú čarodejnice. Konkrétne banda potvôr z Chiswického dámskeho spolku, ktorá má na svedomí aj onú aféru s digitálkami. Či skôr snahu o jej ututlanie.
V skutočnosti bolo 19. storočie vo Veľkej Británii zasvätené vede a tá doslovaprekvitala. Ľudia vďaka spolupráci géniov Babbaga a Teslu nosili užspomínané digitálky, jazdili i lietali v drožkách poháňaných elektrinouz bezdrôtového prenosu, používali elektrónkové počítače a dokonca sa chystali vypustiť raketu na Mesiac!
Prečo o tom v budúcnosti nikto nevie a čo sa vlastne stalo, je pre Willa záhadou, ktorú sa vyberie lúštiť pomocou cestovaniav čase. Najprv to skúsi s drogou zvanou retro , ktoráv mozgu oživuje geneticky zakódované spomienky predkov, no potom sa tovšetko nejako pomieša, pokašle a pomixuje... a Will pri úteku predkrvilačným zapáchajúcim robotom skočí rovno do ozajstného stroja času,ktorý ho vypľuje kde inde ako v Londýne roku 1898, za panovania kráľovnejViktórie...
Tých, ktorí už Rankina poznajú, isto veľmi poteší stretnutie sniektorými notoricky známymi postavičkami z trilógie Armageddon -hlavne s mimozemskou kapustičkou Barčou, cestujúcou v čase, ktorá vJezinkách dostala podobu zeleného puku Barryho (prekladateľ o českom vydaní Armageddonu očividne nemal ani páru). Zmienkam neujde ani ElvisPresley , vrchný inšpektor Sam Maggott či geniálny detektív LazloWoodbine . Okrem toho tu natrafíte na mnoho skutočných historickýchpostáv a dozviete sa o nich pikantné tajomstvá: napríklad že sloní muž John Merrick bol pôvodom Marťan a k tomu strašný sukničkár, Dr. Watsonobšťastňoval samotnú kráľovnú Viktóriu (nech ju Pánbožko zachovať ráči)a úbohý neviditeľný H.G. Wells nepísal o svojich fantáziách, ale o výsledkochvýskumu...
Asi bude zbytočné odporúčať toto dielko nefantazistom a príliš náročnýmčitateľom. Robert Rankin píše v prvom rade zábavnú literatúru plnúčasových slučiek, priestorových paradoxov i logických nelogičností. Nojeho fanúšikovská základňa je početná a zdá sa že stále ešte neznudenájeho osobitým humorom a štýlom. Väčšinu z nás musela očariť práve tánevyspytateľnosť deja i postáv, ľudsky nedokonalí hrdinovia,nemilosrdné parodovanie všetkého, čo príde pod ruku a dialógy ostré akobritva.
Okrem odlišností v porovnaní s prvými českým prekladmi R.R., ktoré sadali ľahko odstrániť nazretím do daných kníh, sa musím zastarieť aj do prekladu názvu. Nielen vo svetle prílišnej jemnozvučnosti slova"jezinky", ktoré v tomto prípade zahŕňa zlé ženštiny, je škoda strateného v preklade.Originálny názov Witches of Chiswick, čiže Čarodejnice z Chiswicku -notoricky rankinovská parafráza (stačí sa pozrieť na jeho bibliografiu) - okamžite pripomína aj unás známy film (a menej známu predlohu Johna Updika) Čarodejnice zEastwicku ( Witches of Eastwick).
O čo lepšie by sa vynímal český titul Čarodějky z Chiswicku, zatiaľ čo Fikané jezinky chiswické znejú možnotrochu vtipne, no podľa môjho názoru neprepnú ten správny spínač, ktorýby nalákal na kúpu aj čitateľov neznalých autora... Ale to je len môjsubjektívny názor.
Robert Rankin: Fikané jezinky chiswické, Nakladatelství Lidové noviny (2007)
