Richard Gordon: Doktor v trní

Do slávnostnej udalosti zostáva ešte týždeň a sir Lionel je čoraz nervóznejší.V dohľadnej dobe má byť totiž menovaný lekárskym radcom kráľovského dvora, a tak sa návšteva kráľovnej stáva o to dôležitejšou, že na jej úspechu závisí aj ďalší dekanov kariérny postup. Musí zvládnuť všetkých podriadených, chod nemocnice i nacvičiť odovzdávanie zlatého kľúča kráľovnej. Akoby to nestačilo, jeho najlepší priateľ a pomocná ruka, sir Lancelot Spratt si to odhasil na okružnú plavbu výletnou loďou.A podľa nepísaného zákona, že keď je zle, môže byť ešte horšie, sa z neba začnú sypať problémy.
Nemocničný kaplan fňuká, že ho poslali do dôchodku, profesor Oliphant sa večne sťažuje na nefungujúcu techniku a s pravidelnosťou poštára zostáva visieť vo výťahu. Prudérna švagriná Samanta stretne Lionela v pochybnej štvrti a hneď na druhý deň sa mu do domu nanominuje jej egocentrický manžel Auberon. Neodišiel od polovičky prvý raz a povaľovanie sa v cudzom dome mu nesmierne vyhovuje. Najmä keď je spojené s poškuľovaním po krásnej dekanovej dcére, či s návštevou erotomanickej psychologičky. So Samantou, inokedy bezpodmienečne zachovávajúcou dekórum, ďalší Auberonov útek zamáva natoľko, že sa ocitne vo väzení. A sir Lychfield má zase čo robiť, aby neohrozil svoju povesť.
Popri trampotách stále vystresovanejšieho dekana nakukneme aj do dovolenkových zážitkov sira Lancelota, ktorý sa na luxusnej plavbe vydáva za chovateľa prasiat, len aby unikol nežiadúcej pozornosti. Spočiatku mu toto úsilie komplikuje milá neobratnosť a neskôr spravodlivý hnev, keď ho palubný lekár privádza na pokraj zúrivosti svojou nevzdelanosťou a aroganciou.
Na takú útlu knižku je to zábavy a akcie veru dosť a nuda nikomu nehrozí. Dej je vynikajúco gradovaný a prekypuje šťavnatými scénkami i dialógmi.

S Richardom Gordonom som sa po prvý raz stretla pri knihe Kapitánův stůl a prekvapil ma najlepšie ako sa dalo. Jeho typicky anglický humor je suchý ako čajové keksíky a tomu ja neodolám. Obidve útle knižky sa u mňa povaľovali niekoľko mesiacov, kým som na ne dostala chuť – a v oboch prípadoch som nakoniec bola prekvapená ich účinkom. Myslím si, že patria k tomu najlepšiemu, čo britská humorná literatúra ponúka. Richard Gordon totiž nielenže vymýšľa skvelé komické príbehy, ale jeho diela majú veľmi pohodovú atmosféru. Vyvolávajú taký príjemný pocit, že ho cítiť na jazyku. Je to niečo medzi šálkou dobrého čaju a odpočinkom v ušiaku pred praskajúcim krbom za daždivého popoludnia.

Iste, nejde o žiadnu náročnú literatúru, no aj ľahká literatúra môže byť všelijaká – a kvalitne napísané a inteligentné dielko sa cení, aj keď práve nepojednáva o dôležitosti nachádzania zmyslu života. Ako povedal spisovateľ Michail Prišvin, bez filozofie sa človek na svete obíde, ale bez humoru žijú iba hlupáci.

Richard Gordon: Doktor v trní (vyd. Ivo Železný, 1998)