Dva dni pred jeho vydaním som už alarmovala Artforum, aby mi objednali a rezervovali knihu, o ktorej som si myslela, že bude problém ju získať. Aká som bola šokovaná, keď som ju asi o mesiac neskôr náhodou zahliadla na siedmom mieste predajného rebríčka na Martinuse ! Kniha, od ktorej som nečakala, že sa vôbec vynorí nad hladinu nášho knižného trhu...
So zvedavosťou fanúšikovi vlastnou som sa teda začítala do životného príbehu enfant terrible snookerového neba, aby som sa dozvedela, z akých pomerov vyšiel, ako sa dostal k snookeru, kedy získal prezývku The Rocket aj ako to vlastne bolo s odsúdením jeho otca, závislosťou na drogách alebo prečo si niekedy na turnajoch zakrýva tvár bielym uterákom...
Ronald Antonio O'Sullivan vyrástol v podnikateľskej rodine a dalo by sa povedať, že bol rozmaznaný nevycválaný fracek. Zvyknutý na hmotný dostatok a maximálnu podporu v pestovaní obľúbeného športu, ale aj na to, že rodičia veľa pracujú a sú málo doma.
Už v detskom veku ho niektorí protihráči považovali za drzého chlapca, ktorý má všetko. Navyše sa z neho veľmi rýchlo vykľul obrovský snookerový talent.
Začínali si ho všímať starší hráči, objavoval sa v novinách a zarábal prvé peniaze na turnajoch. Jeho kariéra sa rozvíjala raketovou rýchlosťou, porážal skúsenejších súperov, zbieral ceny a v sedemnástich sa stal profesionálom. Život bol krásny, plný milovanej hry a úspechov...
A potom prišiel osudový zlom. Ronnieho otca zatkli po bitke v bare, ktorá skončila smrťou barmana. Bol obvinený z vraždy, keďže išlo o černocha, pridali k tomu rasový motív a príliš hrdý Ronald O'Sullivan starší, ktorý sa vôbec nehájil, dostal doživotie.
Pre chlapca "z dobrej rodiny", ktorému bol otec vzorom, to bol ťažký otras. Nikdy sa z neho nespamätal a dozvuky tejto osobnej tragédie sa ako čierna niť vinú jeho životom. Napriek tomu v nasledujúcich sezónach 1992-1994 vyhráva prestížne turnaje, obsadí 3. miesto svetového rebríčka a stane sa slávnym.
No vnútri nie je zďaleka všetko v poriadku a začína sa uňho prejavovať sklon k depresiám i závislostiam.
Nato zatknú aj mamu Mariu za daňové úniky a odsedí si sedem mesiacov natvrdo. O'Sullivanovci vedú sieť sexshopov v Londýne a o finančné záležitosti sa predtým staral otec. Ronnieho zázemie je v troskách, o mladšiu sestru Danielle sa starajú rodinní priatelia a on začne frustráciu zaháňať nekonečnými večierkami a utápať v alkohole.
Alkohol, marihuana a depresie mu vydržali dlhé roky, kým si neuvedomil, čo sa s ním deje. Aj keď to pochopil, trvalo ešte dlho, než vyhľadal pomoc, šiel na odvykaciu kúru a až oveľa, oveľa neskôr začal liečiť svoju depresiu.
Bylo to v roce 1998. Zase jsem kouřil trávu, pil a směřoval ke katastrofě. Byl jsem úplně rozložený. Bylo mi jasné, že potřebuju pomoc. Byl jsem úspěšný hráč snookeru, dostal jsem se znovu na třetí místo světových tabulek, ale nepřinášelo mi to radost. (Ronnie, s. 121)
Ronnie O'Sullivan chlastal, drogoval, striedal frajerky, rozbíjal mercedesy, vzrušoval bulvár a siahol si na vrchol i na dno. Milovaný publikom a oslavovaný odborníkmi je ozajstným zlým chlapcom snookeru a zároveň legendou, akou sa stávajú len kontroverzní hrdinovia. Štatisticky je ďaleko za Stephenom Hendrym, a predsa je považovaný za najväčší prirodzený talent v histórii snookeru. Aj v najhlbšej kríze dokáže podať vrcholový výkon... alebo vypadnúť v prvom kole. Len bohovia vedia, o koľko hviezdnejšia a závratnejšia mohla byť jeho kariéra, keby namiesto excesov bola len vyrovnanosť a koncentrácia.
To je však už minulosť a od roku 2003, kedy vznikla táto autobiografia, Ronnieho hviezda stále stúpa. V poslednej sezóne sa stal po tretíkrát majstrom sveta a nielen pri stole, ale aj s partnerkou a dvoma ratolesťami pôsobí ako spokojný a šťastný človek. Myslím, že dnes už môžeme veriť, že to nie je len zúfalá maska povinného úsmevu.
Kniha písaná osobitým úsečným štýlom (z textu cítiť, že ho nevyprodukoval extrovert ;-) približuje Ronnieho súkromný život, turnaje, zápasy i zákulisie vrcholového snookeru.
Práve kvôli popisom hry podľa môjho názoru nie je vhodná pre ľudí, ktorí tento šport vôbec nepoznajú. Zároveň je však málo pravdepodobné, že takého čitateľa bude zaujímať nejaký O'Sullivan.
Všetkých fanúšikov však poteší jej čítavosť. Napriek počiatočným obavám (je to životopis, nepísal ho profesionálny spisovateľ) sa mi čítala ako po masle a stránky sa obracali jedna radosť.
Chronologicky plynúci (občas by som ocenila bližšie datovanie) životný príbeh sprevádzajú tri sady fotografií, kde máte možnosť vidieť obrázky z Ronnieho súkromia, kariéry aj pamätné novinové výstrižky. Kniha je doplnená registrom i rekapituláciou rekordov, víťazstiev a významných úspechov podľa sezón.
Desiata kapitola je venovaná Ronnieho športovým kolegom. Prezentuje v nej svoje skúsenosti i názory na niektoré najžiarivejšie hviezdy snookeru. I keď v aktualizovanom doslove (napísanom pre druhé anglické vydanie v roku 2004) sa zmieňuje o tom, že Mark Williams ho označil za idiota a Stephen Hendry bol popudený, ja som si nevšimla, že by jeho slová niektorého hráča postavili do negatívneho svetla.
V pozadí základných míľnikov života Ronnie O'Sullivana, ktoré som tu opísala len stručne, je ešte veľa zaujímavého a odporúčam čitateľom, aby chytili jeho životopis do ruky sami.
Ochutnávku môže poskytnúť ukážka z knihy , kde sa dozviete, ktorá významná udalosť okrem zatknutia rodičov sa podpísala na Ronnieho domnienke, že polícia si všíma jeho rodinu snáď až príliš pozorne a posilnila jeho nedôveru voči úradným autoritám. Navyše v ukážke nájdete ďalšie dve pikošky z Ronnieho súkromia :-)
Ronnie. Autobiografie Ronnieho O'Sullivana , vyd. Motto, 2008
Pozn.: Linky na kníhkupectvo a knihu sú previazané sprovíznym systémom kníhkupectva Martinus. Nijako to neovplyvňuje cenuknihy a rozhodne to neznamená (a nikdy znamenať nebude), že by somsvoje recenzie písala kvôli potenciálnemu zisku.
