Mne sa väčšina mojich výrobkov páči, teda ak sa podaria k autorovejspokojnosti. Okrem pohľadu na hotový výrobok má veľkú časť toho sladkého pocitu uspokojenia na svedomí samotná radosťz tvorivého procesu a tvorenia ako takého, ktorá maprenasleduje od detstva. Napokon nechýba ani hrdosť, sebapochvala " aká som dobrá".
Zároveň si však intenzívne uvedomujem, že sú tu ajoveľa šikovnejší tvorcovia, remeselníci, umelci, náročnejšie techniky azložitejšie vzory. Že sú ľudia, ktorí majú viac energie, nápadovi zručnosti, prípadne sú takí úspešní, že dokážu svoje hobby speňažiť. Tozatiaľ (bohužiaľ) vôbec nie je môj prípad.
Ako väčšina detí som od útleho veku začala kresliť. Podľa rodičov veľmi pekne, ale ktorý rodič povie niečo iné? Potom som šesť rokov navštevovala šaliansku ZUŠku, tri roky keramický krúžok v Bratislave, tri mesiace kurz hrnčiarstva v ÚĽUVe.
A medzitým kreslila, maľovala, lepila, modelovala, šila, vyrábala - to všetko s pomocou papiera, skla, sádry, hliny, látok, korálok, servítok či farieb vodových, temperových, akrylových, na sklo... et cetera, et cetera.
Posledný rok som našla zaľúbenie vo výrobe bižutérie. Na vine je TV Deko, maďarská televízna stanica vysielajúca aj v češtine, konkrétne relácia Cetky a tretky (v americkom originále Beads, baubles and jewels). Stačilo pár dielov a večné dievčatko ako straka milujúce trblietavé kamienky bolo okamžite lapené do osídiel domáceho šperkárstva.
V bratislavských predajniach DaVinci som začala míňať svoje ťažko zarobené bubáky a myslela si, že niekoľko stokorunové účty sú poriadna daň za moju novú posadnutosť - kým mi kamarátka (čau, Broni) neodporučila internetový obchod Korálky.sk. Tam vám majú veci! Pridajte k tomu skvelý prístup k zákazníkom a váš osobný bankrot je na dohľad ;-) Že tie hrste handmade bižutérie nestíham nosiť, to je vedľajšie, vášeň je rovnako neovládateľná ako fóbia.
Aby sme sa niekam aj dostali, na začiatok nahodím fotky prvých bižutérnych pokusov. Inklinujem k výrobe náušníc, asi preto, že sa dajú spraviť pomerne rýchlo a možnosti sú veľmi bohaté - nevýhoda je, že musíte vyrobiť dva pokiaľ možno identické kusy ;-)
Tieto náušničky sa šijú pomocou špeciálnej bižutérnej ihly (skústeobyčajnú prepchať cez 2 mm korálku) a krásne podrobný návod na výrobu som našla nainternete . Tá úplne prvá sa veľmi nepodarila, nemala som ešte celkom vžitý a pochopený spôsob zošívania a vršok náušnice bol deformovaný - skúsila som druhú, chybu odstránila a dorobila ešte tretiu. Neskôr som zistila, že tajomstvo šitia korálok spočíva v niekoľkých základnýchpostupoch a keď tieto techniky zvládnete, môžete si z koráliekušiť originálne šperky aké vás napadnú (k tomu som sa ešte nedostala, šitie ma zďaleka nebaví tak ako práca s drôtom).
Takýto typ náušníc ste možno videli aj v obchode. Vyzerajú celkom efektne a môžu byť v nespočetných farebných kombináciách. Mňa pri prvých nákupoch zlákal jemný polodrahokam citrín. Takzvané zlomky sú maličké a vyzerajú najlepšie ak nimi nešetríte. Pri tomto pokuse som mala k dispozícii len jeden balíček kamienkov, preto nie sú extra husté, ale čím viac ušiek zavesíte na jedno očko retiazky, tým bude vzor bohatší.
Je to síce piplačka (to je vlastne všetko pri výrobe bižutérie), ale v podstate celkom jednoduchý projekt.
V nasledujúcich príspevkoch príde rad napríklad aj na extravagantnejšie náušnice, jarný lampášik, korálkové prstene či Swarovského krištály.
