15. 12. 2008
Ešte v septembri som písala v Blogovom nedenníku 9 1/2 o Veľkomprojekte, ktorý som držala v tajnosti. Teraz už môžem konečne povedať,že veľký projekt je na svete a volá sa Dialógy o fantastike - vznikla nová rubrika a uverejnila som zatiaľ prvý článok (rozhovor), konkrétne s Jurajom Malíčkom . Ten vyšiel minulý štvrtok 11. 12., o desiatej ráno.
No asi hodinku predtým, než uzrel svetlo sveta, ma stihol šokovať IvanPullman, keď mi vyhlásil niečo v tom zmysle, že spraví so mnou rozhovor (mimochodom, tento člobrďák stojí v pozadí všelijakých zaujímavých vecí vo fandome (aspoň tak to vidím ja) a jeden z rozhovorov bude určite aj s ním!) .
Nerozumela som, čo tým myslí, tak reku "Nie náhodou ja s tebou?" Vrajnie - a už som mala v schránke e-mail s otázkami. Tak som sa potešilanovému dobrodružstvu a s radosťou sa nechala intervjúvovať pre portál Fantázia.sk :-) Tam sa dočítate o Dialógoch aj podrobnosti, ktoré inde nie sú (ako, prečo, o kom, o čom).
No, Dialógy síce nemajú nijaký extra čitateľský úspech, ale niečopredsa - ešte v prvý deň sa mi v popoludňajších hodinách ozvala Kultúra.Sme,či spískame dajakú spoluprácu.
Spískali sme, a tak už v nedeľu poobedebolo interview (so zľahka modifikovaným úvodom) uverejnené aj naKultúre, pod názvom Fantastické dialógy: 23 simpsonovských tričiekJuraja Malíčka (fuj, aký nechutný spoiler!;-) . Tam si na ne doterazkliklo vyše dvetisíc ľudí. Podobne budú na Kultúru preberané aj budúceDialógy, vždy v nedeľu po blogovej premiére.
Celkom slušný úspech na začiatok. Dúfam, že podobne dobre si povedú aj pokračovania.
16. 12. 2008
A zase inšpirácia z rádia. No čo už, keď ho počúvame každý deň cestoudo práce a z práce. Nebudem sa zamýšľať nad tým, koľko informáciískreslí v mene zábavy a atraktivity témy bežné komerčné rádio a čo tomôže vyvolať pri podávaní ďalej. Efekt "jedna babka povedala" jesúčasťou informačnej spoločnosti, kde je problém sa v kvantáchinformácií orientovať, tobôž nie zisťovať, čo je vlastne pravda. S týmsa holt musíme každý vyrovnať sám.
Ale čisto hypoteticky si zarýpnem do slovnej ekvilibristiky vymyslenej šikovnými biznismanmi, živenej malichernými ľudskými ilúziami a hraničiacej občas s bludmi proti rozumu...
Dnes bolo témou rannej kultúrnej vložky Funradia kupovanie pozemkov na Mesiaci.Už asi tritisíc Slovákov si kúpilo od nejakej českej spoločnostijednoakrové pozemky na pôde našej obežnice. Môžete to urobiť aj vy, za999 korún. Dostanete pekný papier, že vám na Mesiaci ten aker patrí.
Ale čo s ním?
Zarámovať a tešiť sa myšlienkou, že vlastním fliačik Mesiaca?
Má ten papier vôbec nejaký iný než symbolický význam?
Budú sa naši potomkovia v budúcnosti prechádzať po Mesiaci, kolíkovať si svoje územie a ruvať sa o to, čo komu patrí?
Veď je to absurdné.
Pustili dokonca záznam telefonátu od akéhosi lunárneho ambasádora... "On pochádza z Mesiaca?!", zavŕtala som.
Čítam práve kultový román Roberta A. Heinleina Cizinec v cizí zemi,o mladíkovi, ktorý sa zhodou okolností stane (z právnického hľadiska)dedičom Marsu a samozrejme tak na svoju hlavu privolá nešťastie vpodobe najrôznejších mocenských či finančných záujmov. Pritom bolvychovaný v spoločnosti, ktorá vlastníctvo nie že neuznáva, ona honepozná. Nielen v tomto kontexte ma reči z rádia stále viac privádzali do úžasu...
Keď už nezostalo miesto pre logické uvažovanie, ozvala sa moja sarkastická fantázia:
"A čo ak je to na odvrátenej strane? Američania už tú privrátenú určite vykúpili" , poznamenala som.
Vzápätí v rádiu zaznelo, že samozrejme , česká spoločnosť Lunar-niečo predáva tieto pozemky na základe americkej licencie.
No jasné, určite na odvrátenej! Takže si svoj majetok zo Zeme ani neskontrolujete.
Medzitým cica hlásateľka dodala ďalšiu informáciu, že potvrdenie ovlastníctve akru pôdy na Mesiaci bude asi naozaj len pekným zdrapompapiera (za tisícku;-), lebo veď medzinárodní predstavitelia (whatever) sa už dávno dohodli, že vesmírne telesá patria všetkým .
A v tom momente mi naozaj rozum zastal.
Vesmírne telesá patria všetkým?!
Komu všetkým?! A kto je to všetci?! Šesť miliárd ľudí v mene hŕstkysvojich mocných zástupcov si chce navrávať, že vlastní vesmír?! (Bóóže, Douglas Adams by sa smial, až by mu spadol iMac ! )A keď je vo vesmíre telies oveľa oveľa viac, než je vôbec obyvateľovtejto planéty, znamená to, že keby sme to rozpočítali, ujde sa mi ichaj niekoľko tisíc? Niekoľko stotisíc???
Vau, tak načo by mi bol aker pôdy na Mesiaci?!
Veď je tu na rozpredávanie nekonečný priestor! Založím si aj ja chutnúmalú es-er-óčku, pomenujem sa Vesmírnou veľvyslankyňou a začnempredávať hviezdy, planétky, asteroidy, kométy... symbolická tisíckanikoho nezabije a bude mať potvrdenie, že vlastní povedzme nejakú peknúmalú hviezdičku v hmlovine Orióna. A ako bonus len za symbolickú korunudostane k svojmu papieru aj mapku, kde má ten svoj majetok na oblohehľadať...
