reklama

Blogový nedenník (2)

Čiže občasník. O všetkom, o ničom... a tak podobne. Ako som nenapísala článok, o zhudobňovaní života, o mačkách a o ježkoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

1.5. 2008

V stredu som cestou domov pod vplyvom viacerých článkov z blogov (napr.Olívie Olivieri či Oľgy Pietruchovej), ďalších okolností i skúseností,začala obšírne uvažovať nad témou osamelých matiek, zradných mužov,zvrátených ideálov tlačených do hláv tým tvárnejším z nás, omoralistoch s plnou pusou múdrosti ohľadom výchovy detí a nikdynekončiacej naivite... taký deziluzórny mišmaš.
Kým som len uvažovala,malo to hlavu a pätu. Keď však myšlienky napísané na papier uvoľnilimiesto nasledovníčkam, vysvetľovanie ďalších argumentov, pripúšťanieprotiargumentov, viaceré aspekty každého detailu a pohľadu sarozkošatili ako obrovský strom a zlupli moju predstavu o zmysluplnomčlánku (alebo zápisu do nedenníčka) ako malinu.
Tak som nadvihla jedno obočie, vystrúhala grimasu a zmierila sa smyšlienkou, že článok nebude. Skončilo by to katastrofou. Filozofovanieby sa mi vymklo z rúk, donekonečna by som mala nutkanie niečo pridávať,opravovať a preformulúvať... A zase by sa našli vlci šediví, čo sliedia po blogoch a zadrapujú kde môžu - ale zaujímavé, že na niektorých blogoch som ich v diskusiách nevidela - zdá sa, že majú svoju úroveň a texty hlúpe samé o sebe nie sú pre nich výzvou.
Áále,povedala som si, pustia sa do mňa, zase budem v strese, no stojí mi toza to? Budem im vysvetľovať, čo nemôžu pochopiť? Pche. Aj tak sa takýchto článkov popíšu kvantá. Nie som dosťobľúbená (ani skúsená) vo vodách dojímavých pisateliek, aby ma prišliokiadzať hory fanúšikov, a ani dosť banálna, aby mi vlci dali pokoj.
Pohodlné? Možno. Zbabelé? Vôbec nie. Len rozumné. Nerada sa púsťam dotextov natoľko komplexných, že je zložité ich slovami spútať a eštezložitejšie jednoducho ich interpretovať. Tieto ťažké spoločenské debaty sa lepšie vedú medzi niekoľkými pármi očí a spriaznenými dušami.

2.5. 2008

Paradox - keď sa podmienky stretnú, odrazu môžete mať dobrú náladu aj vúplne nepravdepodobnej situácii. Je piatok po štátnom sviatku a predvíkendom, väčšina ľudí sedí doma, pečie koláč, váľa šunky alebo kosítrávnik. Len ja sa trepem autobusom 40 kilometrov do roboty, kde maplatia podľa tabuľky, aby som ušetrila dovolenku.
Ale po vypití rannej kávy je ráno krásne, vtáky spievajú, kohút tiežzakvičí, aby sa nepovedalo... a autobus je poloprázdny. V Bratislavejeden deň v týždni nebude zápcha a namiesto 100 minút bude cesta trvať len štandardných60.
V zbierke Fantázia 2007 natrafím síce na strašne depresívnuanti-utopickú poviedku, ale skvele napísanú. Keď dočítam a čudnépomrmlávanie chlapíka za mnou ma začne znervózňovať, vytesním ho mp3prehrávačom a pustím si ABBU.

Zhudobnený život
Na jeseň sa mi splnil hádam celoživotný sen. Čo si pamätám, ovplyvnenáasi láskou k filmu, vždy som túžila, aby sa niektoré momenty v životedali ohudobniť.Viete, aby v ten správny moment na pozadí, v éteri (ako na planéte Vládcu vesmíru ;-), hrala tá správnahudba. Romantická, energická,melancholická, víťazná...
Za čias mojej puberty boli walkmany na verejnosti trápne a baterky drahé. Ten svoj importovaný odstrýka z Ameriky som používala pri dlhých cestách autobusom navýlety s rodičmi. Trpela som hroznou kinetózou a zlepšovalo ju ibaneustále počúvanie hudby spolu so sledovaním ubiehajúcej krajiny.
Keď začal boom mp3 prehrávačov, bola som skeptická a lámalo ma to veľmipomaly. Základný racionálny argument bol "veď by som nepočula, čo sa okolodeje a určite by ma zrazilo auto". Okrem toho nemám v láske módnetrendy a keď sa zjaví nový hit, nehrniem sa do stáda, aby som svorne sďalšími tisíckami robila "béééé". Ak sa po čase k tomu "bééé" ajprepracujem, snažím sa bečať vo svojej vlastnej tónine.
Takže po prvotnom odpore k večnému chodeniu so sluchátkami v ušiachsom začala uvažovať, aké to asi je. Predumala som sa až k uvedomeniu,že vo chvíľach, kedy by som sa nebála, že ma to auto zrazí, by to mohlobyť ale úplne bombastické!Vykopnúť všetkých tých klebetiacich ľudí a hučiace autá zo svojho svetaa pozvať si namiesto nich hudbu a hovorené slovo podľa vlastnéhovýberu. Zvažovala a občas snívala som pol roka, kým prišiel môjštvorgigový miláčik. A je to žúžo. Hovorím tomu zhudobnený život. Cestou v MHD alebo v autobuse sa vzdelávam pri vedeckých debatách, zabávam na rozhlasových komédiách alebo drogujem cez uši - keď sa chcem naladiť na tvrdú holku,pustím si hudbu z Need for Speed Underground, ak sa chcem tešiť ausmievať, jednoznačná voľba je Anna Vissi a jej Kanenas... nosím so sebou zlepšovákna každú náladičku. Okolo sa deje tá šedá realita, hučiace autá a ľudia konverzačne tliachajúci. Ale ja mám v hlave svoje zvuky a za závojom okolitého diania nielen počujem, ale aj vidím, čo len ja chcem a aspoň v týchto chvíľach mám všetkých na saláme :-)
Tým, čo by chceli zaútočiť na salámizmus, že ide o ignoranciu a všetci salámisti sú odľudi, odkazujem, že trocha toho salámizmu je furt lepšia ako infarkt v štyridsiatke ;-)

Ešte mi tak napadlo. Slovné hračky milujem skoro ako čierny humor.Medzi inými aj tú "Keď sa môže mačka zježiť, môže sa aj ježko zmačkať?"
Konštatujem, milí čitatelia, že môže. Takých zmačkaných sú teraz plnécesty. A vôbec, pri pohľade na cestu uvidíte všeličo zmačkané.Napríklad aj mačky. Až človeka naježí.
Je to smutné, lebo oveľa viac sa mipáčia nezmačkaní ježkovia u nás na dvore a nezježené mačky u susedov.


Aneta Čižmáriková

Aneta Čižmáriková

Bloger 
  • Počet článkov:  199
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Tento blog je od 16.4.2009 uložený k spánku, nájdete ma tu:~~~ Riddick's Realm ~~~ aj tu: Zoznam autorových rubrík:  KnihyZ knihovničky knihovníčkyMoje knižné láskySci-fi a FantasySF&F cony• Dialógy o fantastike •FanovinkyBlogový nedenníkRozpravy o IslandeVšeli-len-čoKreatívec notorikBavíme sa s Tubou

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu