Blogový nedenník (8)

28. 7. 2008
Novú Fantáziu konečne mám a pustila som sa dočítania. Zaangažovala som sa do najočakávanejšieho sci-fi a fantasy projektu tohtoleta až tak, že som si začala robiť poznámky na lepiace bločky a vdohľadnej dobe (kam až dohliadnete) môžete na mojom blogu očakávaťnielen radostné privítanie jej návratu, no zároveň i triezvosubjektívnu kritiku. Veď aj milované veci je dovolené s láskoukonštruktívne kritizovať ;-)

7. 8. 2008
Zažila som šok. Veľmi príjemný šok :-) Odrazu, ako blesk z jasného neba, sa mi splnil taký malý súkromný sen.
Nie životne dôležitý, o život ako existenciu pri ňom vôbec nejde, takže spadá do tej druhej kategórie, ale predsa...
Bola som doma, na dovolenke a po šiestich dňoch bez internetu som sipovedala, že je načase skontrolovať aspoň poštu. Pri tej príležitostisom skúšala, či tentokrát naše wifi zvládne zobraziť aj môj blog, lebosom ešte nevidela, ako si vedie posledný, pred dovolenkou pripravený článok. A vtedy sa to stalo. Úvodná stránka blogu sa natiahla(zázrak)... a potom som si všimla, že vedľa už tradične biednej karmy5,63 sa v zátvorke skvejú tie tri čarovné písmená... VIP.
Myslelasom, že ma šáli zrak, že si so mnou internet a nejaký škriatok zahrališkaredú hru, nemohla som tomu uveriť. Ja a VIP? Ja, s maličkoustabilnou základňou čitateľov a ešte stabilnejšou karmou pohybujúcou samedzi 5 a 8? Ja, píšuca články prevažne o knihách a fantastike,prekladané srdcovkami ako snooker, no vždy pre minoritné skupiny, občasnesmelo okoreňujúca blog aktuálnejšou tématikou? Ja, na pokraji záujmuadminov i širokej verejnosti?
To nie je zhadzovanie, len holé fakty z pohľadu drvivej väčšiny, ktoráradšej číta a karmuje články o politike, šťažnostiach, prvých krôčkoch malých blogovčiatči dojímavých príbehoch ľudí bojujúcich so smrteľnými chorobami (bezurážky).
Osobne však cítim, že si túto poctu zaslúžim. Za tú snahu o šírenieosvety, za vášeň, lásku a pozornosť, ktorú venujem každému, hoci premajoritu neatraktívnemu článku, za perfekcionizmus, s ktorým piplemobsah i vzhľad všetkých príspevkov, za to, že to robím srdcom a radšejhodiny upravujem text v troch verziách, než by som s ním nebolaspokojná.
Po dotaze na admina, či sa mi to len nemarí, mi bolo potvrdené, žepráve v tento deň, keď ma to pritiahlo k internetu a ten sa láskavounúval natiahnuť moju stránku, som sa zaradila medzi VIP blogerov .
Dokonca ako darček k výročiu, keďže o tri dni neskôr, 10. augusta 2008, tobudú (boli) presne dva roky, čo som si založila blog na SME (plánovala som aj článok o dvoch rokoch blogovania, ale asi z neho už nič nebude).
Som patrične hrdá a hneď som rozoslala vzrušený e-mail všetkým známym,aby som sa pochválila malým krokom pre ľudstvo, ale veľkým skokom prejedného človeka :-)

P.S.: Po nakuknutí, čože sú to tie VIP diskusie, do ktorých mám odteraz prístup, som našla tému, kde sa navrhujú potenciálny ví-aj-píci a hneď išla pátrať, či nájdem o sebe zmienku a kto ma odporučil. Rýchlosom objavila, ktože to na mňa nezabudol a podľa očakávania uvidela menočloveka, bez ktorého návrhu by som asi zostala nepovšimnutá do skonaniasveta. Pretože však tieto diskusie nie sú verejné, nebolo by asi vhodnéjeho meno napísať. On však určite vie, koho myslím, takže... B.,ďakujem! :-)

8. 8. 2008
Pár minút pred 14:00 štartuje program zahájenia letných olympijskýchhier v Pekingu. Úvod je očakávane veľkolepý a efektný, Čína sa verunenechala zahanbiť.
Ja osobne si ešte viac vychutnávam defilé športovcov, vždy to bola mojaobľúbená časť zahájenia. Presne v týchto momentoch, každé dva roky zobrazovky prýšti toľko pozitívnej energie, až by slabšieho zadusila :-)Myslím, že olympiáda nemá konkurenciu v objeme a čase, kedy vidím vtelke toľko veselých, hrdých a smejúcich sa ľudí všetkých farieb,vzorov i veľkostí. Krása.
Jediné, čo trochu kazilo slávnostný pochod, bola hudba. Vo vzduchu sastriedali motívy čínske, írske, juhoamerické aj akési popové... ibažeich púšťali dookola a bez nejakej súvislosti. A tak Írom hrala čínskamuzika s folklórnym námetom, Kórejcom írska a Mongolom mexická... Novšak hlavne, že boli všetci šťastní a nikomu to, zdá sa, neprekážalo.
Slovenská výprava bola pekná. Krémové obleky mužov boli elegantné, i keď pôsobili trochu... ťažko.Ale v dámskych kostýmoch s krémovou sukňou a možno až príliš krikľavýmčerveným sakom mi trochu chýbala tá naša národná modrá. Ale vyzerali sme uhladene a dôstojne. Zostáva už len držať palce našim športovcom, aby sa im darilo.

11. 8. 2008
71 súťažných poviedok Ceny Fantázie dočítaných ! Juchú! Ešte ma čaká generálne prehodnotenie všetkých bodov a potom môžem odovzdať svoju tabuľku organizátorovi.

12. 8. 2008
Neverila by som, že to niekedy poviem, ale dnes ráno som mala nádhernúcestu do práce! Hej, znie to ako oxymoron :-) Lenže človek musí zažiťdenné dochádzanie do Bratislavy z priľahlých aglomerácií, aby ocenilčokoľvek príjemnejšie a kľudnejšie.
A dnes to bola... hotová rozprávka. Poviacerých pokusoch sa mi podarilo presvedčiť priateľa, že kompaKyselica-Vojka určite chodí ráno aj mimo hodinovéhointervalu, lebo tam stále vidím autá a neverím, že by ich tam kompári nechali len tak stáť... a aby sme sa tam išli aspoň pozrieť. Povčerajšom zážitku s megazápchou pred Prístavným mostom z oboch strán(keď ma vyhodí v Petržalke, ide zase na druhú stranu) bol náchylný kpokusu s kompou a tak sme šli.
Desať minút čakania vyplnených čerstvým vzduchom a spevom vtákovvystriedala plavba krížom cez Dunaj v sprievode čajok poletujúcich nadvodou a potom rovná, takmer úplne prázdna cesta popri vodnom diele, cezČunovo a Rusovce až do Petržalky.
Dokonca aj Dolnozemská bola taká holá, že som čakala, kedy sa cez ňu lenivo pregúľa osamelý filmový krík a hlavou mi bleskla myšlienka, či nám neuniklo niečo dôležitév ranných správach (spadol most?) ... Až pri Ekonomickejuniverzite začínala klasická tlačenica áut smerom do mesta. Lenže tam už som vystúpila :-)
Taká krásna môže byť cesta do práce. Žiadni vodiči jazdiaci rely, drzíako opice a porušujúci predpisy i základnú slušnosť, žiadne splodiny asmrady z reťaze áut pred nami, žiadne upchaté cesty ani zdržanie...
Môj chlap síce vo všeobecnosti nerád mení stereotypy, ale dúfam, že sa mu to zapáčilo a nešli sme tade naposledy ;-)