(pre tých, ktorí by niektorým opisom v texte nerozumeli a chceli rozumieť, odporúčam prečítať si úvodný kurz maľovania na okná)
Ako som zistila, existujú dva obrazy Alfonsa Muchu nazvané
La Plume (v preklade "perie"). Ja sa budem odvolávať na ten druhý z roku 1899, známy tiež ako dvojča La Primavère .
Nebudem tvrdiť, že som si tento námet vybrala, lebo sa mi najviac páčil. Je samozrejme prekrásny, ale všetko sa odvíjalo od možností - čiže od toho, ako som prehľadávala Google obrázky a pátrala po zaujímavých vzoroch na maľovanie na okná. Lákalo ma využiť telovú farbu, ktorá bola súčasťou 12-dielnej sady farieb z Lidlu (spomínala som v úvodnom kurze ).
V jednej chvíli sa mi rozjasnilo, že zbožňujem aj Muchove obrazy a niektoré dokonca majú jasné tmavé kontúry - na tento účel ako stvorené. A takisto na ten účel, aby z nich niekto spravil čiernobielu predlohu ;-)
Pri viacerých pokusoch a všemožných kombináciách hesiel som na internete našla zopár vhodných obrázkov a La Plume bola z nich najfantastickejšia...
Vyhovovala skladbou i zložitosťou línií (nie všetko sa dá urobiť farbami na sklo), obrovskými farebnými možnosťami... len s tou veľkosťou bolo treba niečo vymyslieť.
Na A4 by nebolo možné namaľovať detaily, všetko by sa zlievalo. Pri väčšom formáte by bol zase obrovský problém s manipuláciou a prikladaním na sklo. Tak mi napadlo predlohu rozdeliť...
No doma nebol žiadny Photoshop, len starý program na prezeranie obrázkov a ihličková tlačiareň. Stredovek, čo? :-) Ale keď sa chce, všetko sa dá.
Tak som si na pokusne vytlačenej kópii našla predeľovaciu čiaru, ktorá nebude príliš kolať zrak a potom prinútila počítač s tlačiarňou a papierom spolupracovať tak, aby som na jednej A4 mala vrchnú časť obrázka a na druhej spodnú.
Veľkosť bola odrazu tak akurát, dve vytlačené polovice La Plume som presne vystrihla, šup s nimi do euro-obalov a maľovanie mohlo začať...
Samozrejme to malo byť moje veľdielo, takže som povyberala čo najviac najkrajších farieb, približne premyslela, ako sa budú dopĺňať, aby bol obrázok pestrý a efektný a na šaty a pierka použila zmiešavaciu fintu, aby vyzerali ešte lepšie.Bohužiaľ, postup práce som si neodfotila.
takto vyzerala hotová La Plume ešte v obaloch, pripravená na "inštaláciu"
Že je to podľa mnohých gýč? No a čo? Predovšetkým si treba ujasniť, že nejde o kópiu Alfonsa Muchu, ale obrázok určený na sklo, cez ktoré má presvecovať slnko alebo svetlo. Obrázok, ktorého úlohou je byť farebný a žiarivý.
Ale keďže som nechcela, aby mi pôvabnú dámu vytiahlo slnko, nakoniec putovala na sklenenú výplň dverí:
A táto períčková madam žiarila dlho a naplno (až kým sme sa neodsťahovali z podnájmu:-).
Neskôr som urobila ešte jednu parádnu pre kolegyňu a jednoduchšiu pre moju maminu - kvôli momentálnej nálade som vynechala hrajkanie sa so špáradlom pri "tieňovaní" šiat, a tak zostáva chudobnou, no dôstojnou nasledovníčkou - veď bola spravená i darovaná z lásky.
Ďalšie pokusy o rozšírenie môjho muchovského portfolia nedopadli veľmi dobre. Nasledujúcu predlohu som obkresľovala zo vzoru pre krížikovú výšivku. Kto taký niekedy videl, vie, že je to len záplava šedých krížikov na špinavo šedom papieri... a podľa toho vyzeral aj výsledok. Okrem toho sa mi minula hnedá na vlasy... a nevyšlo ani niekoľko iných zámerov. V každom prípade, na Alfonsa Muchu sa to veľmi nepodobá a tak mojou najväčšou pýchou navždy zostane krehká La Plume :-)
výtvory a foto © Aneta Čižmáriková
P.S. ktorá kreatívna dušička sa dočítala až sem a mala by záujem o hotové kontúrové predlohy La Plume a La Primavère, mám ich ešte stále uložené ;-)
