(pre tých, ktorí by textu nerozumeli a chceli rozumieť, odporúčam prečítať si úvodný kurz maľovania na okná)
Terčom môjho experimentu sa stali staré dvere s veľkým sklom, aké pozná mnohoobyvateľov 30-ročných bytoviek. Preglejka a dyha všeobecnej hnedejfarby, takzvané šošovicové či pomarančové sklo ako výplň horných dvoch tretín.
Celé roky som to sklo zakrývala ozdobnými osuškami, starými prikrývkamiz fotiel či vhodným kusom tmavej látky z výpredaja - len aby mi do celej izby neprenikalo to nepríjemné biele svetlo z kuchyne, keď chcem ráno spať.Neviem ako som prišla na tento nápad. Jeden-dva dni som ho prevaľovalav hlave (to sa musí, ak chcem zabrániť zbytočne veľkým kiksom - malýmsa nedá ;-) a potom začala realizovať:
Prvý krok - meranie. Nie je možné urobiť zlupovací obrázok na skloveľký ako dvere. Ale dá sa urobiť obrázkov veľa a pekne-krásne ichlepiť vedľa seba. Odmerala som teda výšku a šírku sklenej plochy arozhodovala, na koľko "tabuliek" a v akom pomere ju rozdelím.
Druhý krok - šablóna. Práca s pravítkom a štvorčekovým papierom.Vymýšľanie a rysovanie vzoru ceruzkou, obťahovanie čiernou fixkou.Najskôr som si navrhla jednoduchší (na obr. vľavo) a kvôli zapojeniuďalších farieb do hrubších spojníc potom ten druhý (vpravo). Aby prácašla rýchlejšie od ruky a dalo sa maľovať viac šablón naraz, poklusom dokopírovacej služby nechať spraviť niekoľko kópií.
Tretí krok - výber farieb. Ako som spomínala v záverečných tipoch v prvom článku o maľovaní na okná, nie všetky farby na sklo sú priesvitnéa žiarivé. Preto som si vyberala len tie najsýtejšie odtiene akalkulovala, ktorý kam pôjde.
Čo som neskôr trošku oľutovala, vymyslelasom kombináciu aj na celé dvere a rozkreslila, ktoré tabuľky budú iné, abyvytvorili vzor (možno by dvere boli ešte krajšie i autentickejšie s použitím jedinej šablóny). Stredovú tabuľku som chcela ozvláštniť špeciálnym motívom,ktorý som vystrihla a vložila do stredu obyčajnej šablóny.
Štvrtý krok - piplačka. Čiže do aleluja maľovanie kontúr asi na ôsmicheuro-obaloch za sebou, rozkladanie po všetkých ako-tak rovných plocháchv izbe, druhý deň plnenie a čakanie. Ako ubiehali dni a tabuľkyfalošnej vitráže schli, prikladala som ich postupne na hladkú stranu dverového skla. Je ichspolu 35. Počas realizácie projektu sa mi minuli niektoré farby a keďžesom nemohla použiť žiadny iný odtieň ani značku, dočasne som dokoncazastavila prácu - v celej Šali som jednoducho nezohnala konkrétneKoh-i-noorky... Nakoniec mi ich priviezli z Bratislavy, ak si dobrespomínam.
Piaty krok - odhalenie. Tieniacu látku skladám dolu a kochám sapohľadom na konečne hotové, kompletne farebné sklo na dverách, cez ktoré preniká to mäkké svetlo ako v izbe z rozprávky. Pravda, k stredoveku iskutočnej vitráži to má ďaleko a na hornej hrane mi nerovnosť lišty i gravitácia časom vytvorili štrbinu, ale je to moje, farebné, hradné,stredoveké sklo...
A vyzerá takto:
foto a práca © Aneta Čižmáriková
