Spomienky na dobu hlinenú 1 - náruživé začiatky

Písmo: A- | A+

Zopár sochárskych výtvorov insitnej umelkyne :-)

Čaro hliny som objavila niekedy v jedenástich rokoch, keď som po prvý raz dostala možnosť s ňou pracovať. Na ZUŠke sme hlavne maľovali rôznymi technikami a modelovanie z hliny prišlo len ako spestrenie na záver školského roka.
Už vtedy som mala jasno v jednej veci - najviac sa mi páčilo kreslenie ženských postáv v pohybe. Od piatej triedy som plnila zošit návrhmi šiat a vtedy ešte málo realistické kočky som kreslila vždy a všade kam sa dalo. (A... nie - nevyrástla zo mňa lesbička :-)
Hneď po prvom kontakte s hlinou som zistila ďalšiu vec - že toto je niečo úžasné, nádherné, čo som dlho hľadala. V dielni som si urvala poriadnu hrudu matičky zeme a tesne pred dvanástimi narodeninami z nej vykúzlila... toto:

anita1.JPG
anita2.JPG

Učiteľka sošku takmer okamžite pokrstila na Anitu Ekberg. Vysvetlila mi, že to bola herečka, čo mala veľké prsia.
Hlinená Anita dostala neskôr ešte latexový náter, giocondovú farebnú dekoráciu a duvilaxovú vrstvu namiesto laku. Dnes by som ju asi radšej nechala tak. Lenže nebola možnosť ju vypáliť a pani učiteľka radila, že sušená hlina bude po natretí latexom predsa len odolnejšia.
Nejaký čas na to sa jej podarilo tresnúť na zem - odtiaľ pochádza ten šarmantný zlom v páse ;-) Podľa starého papierika, ktorý zo sentimentu zostáva pricapnutý na jej spodnej strane, váži 1,25 kg.

***

Zbierka hlinených dietok bola takým milým krátením času. Tuším práve na nich som testovala vlastnú kombináciu sušená hlina + temperové farby + Duvilax (skvelá vec, keď nemáte profesionálnu výbavu:-). Preto som si vyrobila niečo jednoduché s potenciálom farebnosti.

babo1.JPGbabo2.JPG

batolata.JPG

***

Recept na Hli+Tem+Dux sa osvedčil a v čase zápalu pre katolícku vieru som si doma vymodelovala svätú rodinku. Neviem z čoho sa zrodil ten nápad, ale štýl, akým sú modelovaní - výrazné záhyby šiat, schválne uhladené črty i Jozefov špicatý nos ladiaci s bradou a šikmými očami - boli vopred premyslené. Páčilo sa mi to a dodnes sa mi to zdá milé. Jasličky pre Ježiška som vyrobila zo špajdlí - masívne som nechcela a usilovať sa hlinou napodobniť drevené by bolo naozaj smiešne a márne.

rodinka.JPG
maria.JPG jozef.JPG
anjel.JPG

***

Toto sú asi najhlavnejšie a najreprezentatívnejšie dielka s môjho raného modelovacieho obdobia. V nasledujúcich článkoch predstavím neskoršiu (a verím, že už aj vyspelejšiu) tvorbu.

Predmety a foto © Aneta Čižmáriková
Skryť Zatvoriť reklamu