Krpatá zemička, pre Západ ešte nedávno nerozoznateľná od všeobjímajúcejmatičky SSSR, plná natešených gastarbeitrov, trasúcich sa, kedy budúmôcť bez dlhých vybavovačiek zbaliť kufre a fujazdiť preč ztransformujúcej sa ekonomiky plnej skorumpovaných politikov a mafiánovdo najmocnejšej krajiny sveta, plnej ešte skorumpovanejších politikov,ešte vynaliezavejších mafiánov i paranoidného obyvateľstva, búchajúcehosa do hrude, akoby vynašlo homo sapiens. To však ešte nevedia.Revolučné deti odkojené na romantických komédiách a akčňákoch oamerickom sne a americkej spravodlivosti.
Spolu s horkým konštatovaním, ako lacno sa predávame, sa mi v mojejbujnej fantázii vizualizovala scéna: spokojný americký prezident stojív ozajstnej oválnej pracovni (nie tej z filmov) a na jednej stene mávelikánsku mapu sveta. A na tej mape sveta čiernymi krížikmi označenévšetky štáty, kde má Amerika stále posádky vojakov. Práve si s úsmevomide namaľovať ďalší krížik...
Alebo by to mohla byť tradícia a každýprezident by si kreslil krížiky inou farbou, aby videl, aký je úspešný.Čo myslíte, koľko by ich tam bolo? A dokonca by mohli mať extra značkupre krajiny, kde majú vojakov viac ako... povedzme 10 tisíc.
A potom som si spomenula, ako raz boli na návšteve príbuzní môjho dedkaz maďarského Kaposváru. Mohlo to byť tesne po nežnej... Na blízkejvojenskej základni Rusov vystriedali Američania. Po uliciach sa začalipreháňať veľké džípy, niektoré babky prvýkrát v živote videličernocha... a obchody s potravinami odrazu zívali prázdnotou, lebovojaci mali tučný žold a veľký apetít. Maďarom zostali akurát veľkévyvalené oči...
No vidíte, kam sa všade fantázia zatúla na základe jednej vety zo spravodajstva...
(foto v perexe - Jessica Simpson, pôvodne asi © GQ Magazine)
