"Nemôžeš nikoho súdiť!", kontrovala mama a hádali sme sa ďalej.
"Súdiť?!? Ja nikoho nesúdim. Podľa teba je to v poriadku? A prečo by somo tom nemohla napísať? Veď to nie je ohováranie, ale pravda."
Neviem ako vy, ale ja sa vždy zamračím, keď vidím ako rodičia dávajúsvojím dvoj-trojročným deťom cuckať presladenú a kofeínovú Coca-colu v nejakomtom "pube" či fastfoode v nákupnom centre. Ak je tam nafajčené,prípadne si poťahujú aj rodičia, čudujem sa ešte viac. Najsmutnejšieje, keď deti vezmú so sebou do krčmy.
Echtovnej krčmy.
A povedzme si na rovinu, aj podnik v ktorom sa odohrala nasledujúcascéna, je len krčma, i keď sa podľa momentálneho usporiadania interiéru snaží tváriť inak. Je tam hluk, dym a obvykle aj určité percentopodgurážených jedincov. Nefajčiarska zóna neexistuje, rsp. je vsalóniku, ktorý som otvorený nikdy nevidela. No a tieto zóny sú natoľkodiskutabilné, keď ide o otvorený priestor, že nemá zmysel sa týmzaoberať.
Proste krčma.
Rázovala som si to pred deviatou večer cez celú miestnosť až dozadu, kde čakali kamoši. Cestou mi padol zrak na detský kočík pri vedľajšom stole. Spýtavo som sa pozrela na jedného i druhého,reku "To čo má znamenať?" Iba pokrčili plecami.
Druhý šok nastal o pár minút neskôr, keď pyšná mamička vybrala svoje dieťatkoz kočíka. V perinke, hlavička ako makovička, bábätko nemohlo mať viacako mesiac. Možno dva týždne... možno menej. Určite by som ho s kľudnýmsvedomím zaradila do kategórie novorodenec, také bolo maličké.
Milujúci mladí rodičia prišli ukázať svojim priateľom čerstvý prírastok. Na stolenejaké tie drinky, veď treba aj osláviť, popestovať bábätko,porozprávať sa...
Hm, a jeden by povedal, že keď chce niekto ukázať mimčo rodine aznámym, zavolá ich na návštevu, alebo ide na prechádzku po meste.
No ak chcete, aby si vášho potomka zaručene všimlo celé okolie, vezmite ho do krčmy. Tam pozornosti rozhodne neunikne!
Ukážte potomka verejnosti
Nemôžeš tam dať fotku, uvidí ťa niekto na ulici, on si zistí tvoje meno a niečo sa ti stane, dohovárala mi mama. Nemusí si zisťovať moje meno, to mám na blogu, oponovala som ďalej tvrdohlavo, a na tej fotke nebude vidieť tváre. Nakoniec som si to premyslela a keďže predsa len netúžim dostať po papuli, nekvalitné fotky urobené potajme mobilom si nechám pre seba, no podelím sa o tento fascinujúci zážitok aspoň slovne...