Mám malého psa, presnejšie sučku. Veľmi chutný výsledok kríženia čivavy a trpasličieho pinča. Teda otecko bol čivava a mamička už niečo medzi čivavou a ratlíkom. Moja Esja je teda originálnym exemplárom takzvanej pinčivavy (pozor, na toto slovo mám doggyright;-).
Od malička mala pupočný pruh – namiesto hladkého bruška jej v strede trčal gombík. Keďže časom nezmizol, naopak spolu so psíkom rástol, na rade bol operačný zákrok.
Vedela som, že to zvládnem v pohode, veď aj vlastnú operáciu som absolvovala s kľudom Angličana, kým oveľa staršia spolupacientka ronila slzičky od strachu. Čo má prísť, príde, panika je len zbytočný stres.
Tak som psíka objednala, potešila sa cene, ktorá bola o tisíc korún nižšia ako v Bratislave a zabezpečila predoperačný režim. Na druhý deň som pokojne pripravila psa aj prenosnú tašku a išlo sa.
A vtedy to začalo. Najprv len motýliky v bruchu, nepríjemný pocit mravčenia v žalúdku, tichá nervozita. V ambulancii u zverolekára som s ľútostivým úsmevom tíšila revúce šťeňa, keď dostávalo štipľavé injekcie, sledovala ako zaspáva a potom vyšla do čakárne, čítať si knihu.
Samozrejme som sa nemohla sústrediť, našťastie za mnou dobehol synovec aj s kamarátom a klasickými pubertálnymi blbovinkami mi skrátili nepríjemných dvadsať minút.
Až do príchodu domov a uloženia bezvládneho telíčka do košíka sa nedialo takmer nič, snáď až na normálne reakcie vybudeného ženského inštinktu starostlivosti („skontroluj dýchanie“, „skontroluj jazyk“... „móje malé nevládne“).
Asi po hodine som sa začala cítiť čudne... Krútila sa mi hlava, mala som pocit, že inak vidím. O hodinku na to sa pridala aj celková nevoľnosť a slabosť. Veď som sa na obed normálne najedla, ráno som mala kávu, chorá nie som, (tehotná už vôbec nie) – tak čo sa deje?
A vtedy ma osvietilo – mám syndróm tehotného muža. Cítim sa zle, pretože moja manž... pardón, sučka, sa cíti zle. No nie je to zvláštne? Zaujímavé? Hmm...
Však ono to prejde.
Aj prešlo. Neskoro večer som sa cítila, aspoň po fyzickej stránke, už zase normálne. Nepokoj a starosti so psom ešte nejakú dobu pretrvali, ale skôr z racionálnych príčin – presvedčiť šťeňa, ktoré vám nerozumie, aby sa správalo pokiaľ možno v medziach neprekračujúcich hazardovanie so zdravím (a stehmi a peniazmi majiteľa) je zložité.
Ale niekedy je to zložité aj u tých, ktorí nám rozumejú...
