Tento mladý spisovateľ píše temné mestské industriálne fantasy, majstrovsky tká fantazijnú realitu, ktorá v sebe mixuje termíny známe súčasným ľuďom s novotvarmi, stredovek s modernou veľkomestskou kultúrou, mágiu s kybernetikou, najrôznejšie rasy mysliacich bytostí s obyčajnými ľuďmi aj nadpozemskými entitami a vytvára z toho všetkého realistický obraz nereálneho sveta, Bas-Lagu. Preto chcem v tejto recenzii čitateľov oboznámiť okrem Železnej rady aj s predošlými dvoma knihami o Bas-Lagu a taktiež so samotným žánrom New Weird, ktorého sú Miévillove romány vlajkovou loďou.
Dnes iba 33 ročný Angličan China (Tom) Miéville je už medzi fanúšikmi takmer legendou a zdá sa, že má ešte veľa skvelých diel pred sebou. Vzhľad holohlavého rebela s uchom plným náušníc príliš neladí s jemným hlasom, vysokým vzdelaním a spisovateľským talentom rovným genialite. Okrem toho je China Miéville ľavičiar a marxista. V jeho románoch je to občas cítiť a rozhovory s ním, v ktorých sa zabŕdne do tejto témy, končia obvykle vášnivou obojstrannou argumentáciou. To však vôbec neznižuje hodnotu jeho diel, ani nekazí dojem z jeho prepracovaného štýlu. Enfant terrible súčasnej fantastickej literatúry je jednoducho originálny autor i zjav.
V literatúre sa prvý krát zviditeľnil ako nádejný nováčik v roku 1998 románovým debutom King Rat (Kráľ Potkan) a hneď jeho ďalšie dielo, obsiahly román Perdido Street Station (Nádraží Perdido, vyd. Laser, 2003) vyvolal senzáciu a potvrdil jeho pozíciu vychádzajúcej hviezdy fantasy. Pozbieral viacero cien i nominácií na najuznávanejšie i menej významné ocenenia v tejto oblasti. Nádraží Perdido predstavilo čitateľom mestský štát Nový Krobuzon, stredoveko-magicko-futuristickú megapolis, obývanú tuctami rás, sužovanú politikou policajného štátu, biedou aj vlastnou monštróznosťou a diverzitou. A navyše aj Nočnými morami, apokalyptickými lietajúcimi príšerami, ktoré svojim obetiam vysávajú dušu aj zdravý rozum z tela.
Jeho ďalší román, Jizva (vyd. Laser, 2004), s Novým Krobuzonom súvisí, aj keď sa odohráva tisíce kilometrov ďaleko a úlohu vzrušujúceho veľkomesta preberá plávajúca Armada, morská pirátska veľmoc vedená bizarnou dvojicou zvanou Milenci a bránená loajalitou obyvateľov na čele s charizmatickým bojovníkom Utherom Doulom.
Všetky snaženia Armady vedú k jedinému cieľu – získať bájneho avanka, gigantickú bytosť zo starých alchymistických kníh a s jeho pomocou nájsť jazvu planéty, z ktorej možno ťažiť pravdepodobnosť.
Železná rada (vyd. Laser, 2005) je tretím románom voľnej trilógie z Bas-Lagu a dostane sa vám v nej najväčšej porcie vzbúr, špinavej politiky a bojov. Nechýbajú kontroverzní a zároveň fascinujúci hlavní hrdinovia, riadna dávka nepredstaviteľných fantaskností a jemne prepracovaná psychológia postáv. Nový Krobuzon sa opäť, a tentokrát v plnej sile otriasa štrajkami, rebéliami a rasovými útokmi. Všemocný parlament plytvá mužmi aj peniazmi v zbytočnej vojne proti Tešu, v podzemí silnejú odbojové organizácie a kdesi ďaleko, veľmi ďaleko, žije mýtus slobody – obrovský vlak posúvajúci sa po ukladaných a vzápätí rozoberaných koľajniciach, ktorý pred vyše dvadsiatimi rokmi skorumpovanej vláde ukradla banda robotníkov, prostitútok a väzňov – Železná rada. Vlak, ktorý mal byť pýchou novokrobuzonskej moci, mal križovať kontinent a spojiť mesto s morom, ale stal sa symbolom víťazného odporu proti utláčateľom. Žije v mysliach obyvateľov Nového Krobuzonu ako rozprávka, chiméra, nádej či istota, a prestupuje celou knihou ako spojivo. Pre vládnucu oligarchiu je však stále tŕňom v oku a skupinka zanietencov sa ju vyberie hľadať, aby železných radných varovala pred útokom...
V akýchkoľvek veľkých projektoch, či už sú to megalomanské stavby, povstania, alebo pocit ohrozenia, ide vždy o stret záujmov, pretože nič nie je také čiernobiele, aby masa ľudí ťahala za jeden koniec. A tak aj v zdanlivo jednoliatej spoločnosti existuje množstvo pnutí, ktoré vplývajú na konanie ľudí, a hnutí, ktoré bojujú za rôzne ciele. Miévillove príbehy nikdy nestoja na vopred určenej schéme boja dobra a zla, končiacej jednoznačným víťazstvom dobra. Dejinami hýbu ľudia a China veľmi dobre vie, ako udržiavať svojich čitateľov v napätí a aj vo vymyslenom príbehu ich fackovať drsným a nevyspytateľným realizmom. Humor od neho neočakávajte, ale skepsy, dezilúzie, no aj odvahy a statočnosti sa nabažíte do sýtosti. I všetkých ostatných ľudských pocitov, ktoré sú také prirodzené, keď zažívate ťažké časy a nemáte práve chuť sedieť v krčme a vtipne glosovať.
Miéville je veľký znalec ľudských charakterov a má citlivý rukopis. Príbeh predstavuje z pohľadu hrdinov, ktorí sú obyčajní svojou existenciou, ale zaujímaví, komplikovaní či uhrančiví svojou podstatou. V jeho románoch akčnosť alebo dej nehrá prím, ale ide ruku v ruke s motívmi, pozadím a vnútorným svetom postáv. Jeho spisovateľský štýl snáď ani nemá slabé miesto, s opismi, slovami aj psychológiou narába so šikovnosťou ostrieľaného majstra pera. Každá kniha postupne košatie, otehotnieva novými postavami, príbehmi a tajomstvami, ktoré pomaly dôjdu rozuzlenia... a niektoré možno nie.
New Weird, ako ste už možno pochopili, je charakterizovaný prelínaním a spájaním žánrov fantasy, sci-fi a hororu. Korene takéhoto miešania siahajú k svetoznámemu H. P. Lovecraftovi, ktorý kombinoval prvky fantasy s existenciálnou hrôzou, násilím a vedecko-fantastickými prístrojmi. Inšpirovali sa ním mnohí autori hororov aj detektívok. Za zrodom New Weird však stoja až oveľa súčasnejší spisovatelia, píšuci od deväťdesiatych rokov, ktorí týmto spôsobom reformujú fantasy literatúru a dávajú jej ďalší rozmer. Samotné pomenovanie, "New Weird" (odkaz na pôvodné pomenovanie starej „Weird Fiction“) má na svedomí pravdepodobne sám Miéville, aj keď ho verejne ako prvý použil spisovateľ M. John Harrison. Predpokladám, že v budúcnosti bude China Miéville oficiálne uvádzaný ako zakladateľ tohto literárneho smeru, a to už je predsa len nezanedbateľná pocta.
Ak ste sa dočítali až sem, znamená to, že ste (potenciálny) fanúšik fantasy literatúry a ak vás láka New Weird, s chuťou do toho! V susednej Českej republike má samostatná edícia vydavateľstva Laser-Books veľký úspech a verím, že to tak zostane aj v budúcnosti. Výlet do „nového divného“ sveta stojí za tie peniaze aj čas venovaný čítaniu.
(05.12.2005)
Táto recenzia už bola uverejnená na stránke Pramen.info, preto ju uvádzam ako súkromný článok.
