Parlament neexistuje, v krajine rozhodujú najvyšší predstavitelia komplikovaného kastovného systému cechov , ktoré pokrývajú všetky činnosti. Ľudia sa delia na vysokých, stredných a malých cechovníkov a nemajetných martov, ktorí sa živia na okraji spoločnosti ako sa dá. Nepracovať pre žiadny cech znamená pretĺkať sa každodennou realitou a byť vystavený pohŕdaniu cechovníkov.
Éter je žiarivá hmota či tekutina, ktorá v kombinácii so zaklínadlami dodáva surovinám, budovám a materiálom výnimočné vlastnosti. Vďaka éteru stoja mosty a veže, ktoré by sa za normálnych fyzikálnych podmienok zrútili, šľachtia sa zvieratá a stromy, ktoré príroda nevytvorila... a z ľudí, ktorí boli príliš vystavení styku s čistým éterom, sa stávajú šialenci a obludy.
„Normálni“ ľudia ich nazývajú premenencami , trolmi a správajú sa k nim ako sa stredovek správal k čarodejniciam. Odsudzujú ich, prenasledujú, boja sa, chytajú ich a zatvárajú ich do ústavov. Tí, čo sa ako premenenci narodia, majú magické schopnosti a okrem zvláštneho pôsobenia na ostatných ľudí sú poznačení a rozoznateľní podľa chýbajúcej jazvy na ľavom zápästí.
Touto „skúškou ľudskosti“ prechádzajú všetky deti vo veku asi ôsmych rokov, keď im éterom vypália na ruku znamenie. Znamená to, že sú „čistí“ a môžu vstúpiť do cechu, ktorého presné určenie väčšinou zdedia po rodičoch. Premenenci naopak nemajú takmer žiadne práva na dôstojný život a pokiaľ jeho väčšiu časť nestrávia v ústave, strávia ju v utajení.
Príbeh Svetloveku je príbehom Roberta Borrowsa a záhade spojenej s éterom, ktorá ovplyvnila celý jeho život. Jeho detstvo v yorkshirskom Bracebridge je poznamenané tragickým osudom matky, návštevami u mocného veľkoveľmajstra Harrata, stretnutím s malou premenenkou Annalise, ale hlavne všadeprítomným a neustávajúcim dunením éterového ťažobného stroja v útrobách Bracebridgeskej továrne. Z bezútešnej atmosféry mestečka a vopred nalinkovaného života v práci a chudobe uteká do Londýna, kde ako dúfa, si vytvorí nový osud. Z Roberta sa stáva Robbie, ktorý spoznáva nové pravidlá, nových priateľov a stretáva ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, od najchudobnejších až po najjemnejšiu smotánku. Privyrába si ako výberca nájomného, pomáha s vydávaním buričského plátku, opäť sa zíde s vysnívanou Annalise. Zo sveta najošarpanejších štvrtí skočí rovnými nohami do komnát prepychových sídiel a vzápätí späť medzi martov, s ktorými sa bok po boku zúčastňuje londýnskych vzbúr. Nepretvaruje sa a neobracia kabát – to všetko je on – je iba mladý, snaží sa spoznávať všetko nové, čo mu život prináša, bojovať za svoje ideály a popri tom preniknúť do tajomstva éteru a Bracebridge, ktoré ako obrovská pavučina spája všetky dôležité udalosti jeho i mnohých iných životov...
MacLeodov štýl je prepracovaný a detailný, či už sa jedná o opisy alebo charakteristiky postáv. Ešte viac priestoru venuje popisom atmosféry a vnútorného života postáv. Všetko sa dozvedáme prostredníctvom Robbieho a jeho vnímania sveta, tak podrobne, ako si ani bežný človek vlastné myšlienky nepamätá. Svetlovek sa číta dobre, a predsa sú mnohé pasáže zbytočne naťahované MacLeodovou pedantickou komplexnosťou, nutkaním dokonale vystihnúť každú scénu a neponechať čitateľovi priveľa priestoru na vlastné predstavy. Je na vás, či to zhodnotíte ako výhodu alebo príťaž. Kvalite románu by podľa mňa vôbec neubralo, keby bol o päťdesiat strán kratší.
Avšak záver knihy ma nakoniec presvedčil, že sa oplatilo trochu potrápiť s vyše štyristo stranami textu, pretože je skutočnou katarziou a zároveň oplýva hlbokou múdrosťou a melanchóliou.
Robert Borrows bilancuje svoj osud a osudy svojich priateľov dvadsať rokov po udalostiach, ktoré mali zmeniť životy všetkých. Celospoločenské pohyby a prevraty vždy ľudí zasiahnu, ale kam zmeny dospejú môžeme zhodnotiť až s odstupom času. A až vtedy nám osud udelí skutočnú lekciu života.
Ian Roderick MacLeod je už dlhé roky spisovateľom z povolania a donedávna sa venoval iba žánru science fiction a v rámci neho prevažne poviedkovej tvorbe. Jeho prvý sci-fi román The Great Wheel (Veľké koleso), bol však prijatý dobre a nasledujúce diela, román Svetlovek (The Light Ages) ako aj jeho voľné pokračovanie The House of Storms (Dom búrok) sú nečakaným odskočením si do žánru fantasy a new weird. Získali si však uznanie kritiky i čitateľov a možno nie sú poslednými fantasy knihami pána MacLeoda.
Světlověk, 2005, vyd. Laser-books
Dům bouří - pripravuje vyd. Laser-books na rok 2007
(21.2.2006)
Táto recenzia už bola uverejnená na stránke Pramen.info, preto ju uvádzam ako súkromný článok.
