Zákulisie Pána prsteňov je pravdepodobne prvou rozsiahlejšou kritickou štúdiou Tolkienových diel z čias, keď príbehy o Stredozemi boli ešte nové, no už vyvolali v západnom svete obrovské nadšenie.
Lin Carter bol mladším súčasníkom J.R.R. Tolkiena a fantastická i vedecko-fantastická literatúra boli jeho celoživotnou láskou. Pána prsteňov si veľmi obľúbil a do svojej štúdie zahrnul fakty s ním súvisiace ako aj históriu fantastických motívov v literatúre, ktoré sú staré ako ľudská kultúra sama a nie sú produktom nedávnej éry, ako sa mnohí domnievajú.
Ešte v polovici dvadsiateho storočia ľudia nevnímali fantastickú literatúru ako žáner – aspoň nie žáner seriózny a vhodný pre dospelých. Svedčí o tom autorove zamyslenie sa nad presným zaradením prsteňového cyklu ako aj ilustrácia tolkienovskej vlny a jej vývoja. Od prvých čitateľov, ktorými boli fanúšikovia sci-fi literatúry až po popularitu odznakov s nápismi ako „Frodo žije!“ a zakladanie klubov, spoločností a vydávanie amatérskych časopisov len o niekoľko rokov neskôr. Ako boli čitatelia prekvapení uhrančivosťou Tolkienových diel, tak musela byť verejnosť zaskočená silou reakcie na „rozprávku pre dospelých“.
Fantastická literatúra ale nie sú iba rozprávky či vedecko-fantastické vízie. Sú to aj staroveké eposy o hrdinoch a mytologických obludách. Sú to aj stredoveké mýty a „chansons de geste“ plné vymyslených dobrodružstiev a rytierske romány o hrdinských výpravách. Svojho času to boli v danom meradle diela také úspešné ako dnes Pán prsteňov. Najznámejšími príbehmi a ich vplyvom na kultúru i ďalší vývoj svetovej literatúry čitateľa prevedú štyri kapitoly nabité informáciami.
Ešte predtým však Carter v samostaných kapitolách zhrnie najdôležitejší dej Hobita a celej trilógie, aby sa neskôr mohol venovať rozboru Tolkienových prameňov a archetypov – koreňov, ktoré ho viedli k vytvoreniu Hobita a trilógie Pána prsteňov tak, ako ich poznáme.
Zatiaľ čo dej Pána prsteňov je spojením dvoch už od antiky základných epických tém – vojny a putovania, jeho pozadie je v podstate destilátom starých európskych mýtov v tej najkvalitnejšej a dokonale premyslenej podobe. Okrem staroislandskej Eddy a anglosaského Beowulfa našiel profesor Tolkien inšpiráciu aj v mnohých ďalších germánskych a škandinávskych prameňoch. Pre seba i svojich čitateľov povyberal z prastarých legiend tie najlepšie motívy, pospájal ich, pretvoril a doplnil svojím spôsobom – aby vytvoril nové dielo, bez vzdania sa originality a s vlastnou pečaťou. Dielo motivované po storočia najlepšie fungujúcimi zápletkami, no zároveň iné, plné napätia a fascinujúcich postáv.
Ďalšie kapitoly sa zaoberajú pôvodom mien, vecí a miest v Pánovi prsteňov. Väčšina mien hlavných hrdinov nie je vymyslená. Pochádzajú zo starých severských a anglosaských eposov a často sú zachované v pôvodnej podobe, alebo upravené. Preberanie mien postáv a reálií je však opäť len minimálnou obetou na oltár jedinečnosti a vôbec čitateľovi neprekáža, skôr naopak, prináša so sebou príjemný pocit prirodzenosti a familiárnosti (to neplatí o mnohých stredovekých dobrodružných románoch, ktoré sú plné krkolomných mien a ľúbozvučnosť sa stráca na úkor exotična). Toto všetko nám autor štúdie ponúka na zváženie a prijatie, nie aby J.R.R Tolkiena zneuctil, naopak aby mu vzdal hold a s rešpektom poukázal na jeho enormné znalosti starej literatúry, rovnako ako jej psychológie. Najmä vďaka profesorovej dôslednosti, múdrosti a oddanosti je Pán prsteňov takým výnimočným dielom.
Pozadie vzniku a samotné zákulisie Tolkienových diel skrýva veľa zaujímavých detailov. Do knihy Lina Cartera sa ich zmestilo určite omnoho menej, než dodnes odborníci vypátrali. Ale je výborným sprievodcom po svete fantastickej literatúry a vhodnou príručkou pre laikov, ktorí nepotrebujú ísť príliš hlboko. Faktografický štýl knihy prináša informácie a niekedy aj autorove teórie, no ponecháva dostatok priestoru pre čitateľa na vytvorenie vlastných dojmov a záverov.
Lin Carter: TOLKIEN: Zákulisí Pána prstenů (Argo, 2002)
(ja som ju kúpila v Lacnej knihe)
3.5.2006
Táto recenzia už bola uverejnená na stránke Pramen.info, preto ju uvádzam ako súkromný článok.
