Dionisio Vivo je obyčajným profesorom filozofie na miestnej univerzite v kolumbijskom Ipasueňe, ktorého buditeľským koníčkom je písať listy namierené proti drogovým kartelom do prestížnych novín La Prensa.
Má však jeden problém... Pred jeho domom sa v poslednom čase pravidelne zjavujú zmučené mŕtvoly, ktoré sú neklamným dôkazom, že jeho žurnalistické pokusy nie sú u miestneho kokového kápa El Jerarcu také populárne ako u čitateľov La Prensy. Práve v čase, keď Dionisio našiel svoju veľkú lásku a jeho osobný život sa zdá byť prechádzkou ružovou záhradou, jeho budúca existencia visí na vlásku. Bohužiaľ je slepý a hluchý voči radám priateľov aj voči náhodne nevydareným alebo kamuflovaným, no ľahko prehliadnuteľným útokom nájomných vrahov, a tým ohrozuje nielen seba, ale aj svojich blízkych. Nie je isté, dokedy ho bude sprevádzať šťastie naivného a dokedy ho povesti o jeho sile a čarodejných schopnostiach ochránia pred zabitím.
Jeho úhlavný nepriateľ, Pablo Ecobandodo, prezývaný El Jerarca , je pre niekoho dobrodincom, pre iných všemocným krutovládcom v kraji okolo Ipasueňa. Jednou rukou kynie svojim pochlebovačom a druhou máva na rozkaz vykonávať zverstvá medzi chudobou a kýmkoľvek, kto mu z nejakého dôvodu nevyhovuje. O odpore nemôže byť ani reči, pretože okrem neškodného idealistu Dionisia Viva neexistuje v jeho okolí človek, ktorý by sa odvážil naňho čo i len nepekne pozrieť. On naopak vyniká v arogancii aj bezohľadnosti a preto sa rozhodne Dionisia zlikvidovať za každú cenu.
Tento román si stojí za svojím názvom a skutočne sa v ňom jedná hlavne o boj o život medzi Dionisiom a El Jerarcom. Ale je plný ďalších udalostí, spomienok a vedľajších línií, ktoré viac či menej súvisia s ktoroukoľvek postavou románu. Inteligentný humor a zžieravá irónia sa striedajú s brutálne naturalistickým realizmom. Drsné pasáže sú veľmi ťažkým čítaním a nimi si Bernières od citlivejších čitateľov vyberá daň za fascinujúce príbehy, aké dokáže napísať len život a tí najlepší románopisci. Spisovateľova úprimnosť vás zasiahne s o to väčšou silou, že namiesto úniku do blahodárnej imaginárnej reality vám čítanie jeho knihy ponúkne hrôzostrašný a naoko nezúčastnený pohľad do sveta krutosti a nespravodlivosti, v ktorom skutočne denne žijú státisíce obyčajných ľudí ako my, aj keď na iných miestach...
Bernièresov literárny štýl je košatý a horúci ako roztopené olovo. Dokáže vynikajúco zachytiť a sprostredkovať čitateľom životné situácie, ktoré jeho postavy prijmú s chladnou hlavou aj ktoré prežívajú natoľko emotívne, že ich nedokážu správne vyhodnotiť. Chápe a skvele vystihuje psychológiu lásky aj utrpenia, chladne zobrazuje násilie a nádherne zľudštuje sexualitu. Dotýka sa ľudskej duše a maľuje čitateľom pred očami jej najtajnejšie zákutia. Preto sú jeho romány strašné aj dojímavé zároveň.
Seňor Vivo a drogový baron (1992, česky BB Art, 2002) je v poradí druhou knihou voľnej juhoamerickej trilógie Louisa de Bernièresa, ktorá pojednáva o zápase drobného ľudu za právo na spokojný život a neobyčajnej mágii sprevádzajúcej jeho boj. Popri tom sa nebojí trúfalým ostrovtipom kritizovať neduhy spoločnosti, a zatiaľ čo v prvom románe, nazvanom Válka o zadnici dona Emmanuela (1991, česky BB Art, 2001), si berie na mušku prehnitú armádu, v Seňorovi Vivovi je zaslúženou obeťou výsmechu cez slzy diktátorská tyrania drogových magnátov a skorumpovaná vláda. V treťom románe nazvanom Nezvladatelné dítko kardinála Guzmána (1993, česky BB Art, 2004), dopadne kosa aj na cirkevný kameň, ale o tom už bude iná recenzia. Všetky tri diela spája motív utopickej dedinky Cochadebajo de los Gatos, jej neobyčajných obyvateľov a skrotených čiernych jaguárov, ktoré majú slabosť pre čokoládu.
Louis de Bernières patrí vedľa G.G. Márqueza a Isabel Allendeovej k popredným predstaviteľom juhoamerického magického realizmu, napriek tomu, že je rodený Angličan a okrem roku strávenom na severe Kolumbie si viac k Južnej Amerike neprivoňal. No z jeho románov Južná Amerika dýcha a pulzuje bohatým životom. Ešte slávnejší ako jeho juhoamerická trilógia je jeho neskorší román Mandolína kapitána Corelliho (1994, česky BB Art, 2000) a to vďaka svojej filmovej podobe, ktorá však zďaleka nedosahuje kvalitu a rozsah knižnej predlohy. Kto však spozná Louisa de Bernières, pochopí, že Hollywood na jeho romány ešte nedorástol. Momentálne najnovším dielom z jeho pera je román Ptáci bez křídel (2004, česky BB Art, 2005), odohrávajúci sa v anatólskej dedinke Eşkibahçe na pozadí prvej svetovej vojny a následných etnických čistiek. A ja sa opäť teším na neľahké, no úchvatné čítanie.
Louis de Bernières: Seňor Vivo a drogový baron (BBart, 2002)
(03.01.2006)
Táto recenzia už bola uverejnená na stránke Pramen.info, preto ju uvádzam ako súkromný článok.
