3.5. 2008
Niekedy proste nerozumiem, čomajú ľudia proti cintorínom. Keď matka malého dieťaťa, čerstvo vydatá vcudzej krajine povie, že má psychické problémy, lebo pod oknami bytu mácintorín, pochopím. Je v ťažkom citovom rozpoložení a nemá chuť myslieťna smrť kedykoľvek jej potomok zakašle.
Ale keď pred sedemnástimi rokmi môj švagorzahlásil, že si neželá, aby som jeho malého syna kočíkala na cintoríne,zostala som prekvapená. Už vtedy bol vo mne kus racionalistu a gúľala som očami nad tým, aký je poverčivý. Nikdy to nebol žiadny lumen , ale týmto ma fakt dostal.
Cintorín bol (stále je) jedinouväčšou plochou v celom meste, kde je plno stromov, hrkútajúce holuby,lavičky a hlavne ticho. Keď Andrejko nespinkal, odklápala som kapotukočíka, aby sa díval do korún šumiacich líp. Na obľúbenej lavičke som hopestovala alebo čítala knihu.
Mala som ísť radšej nadruhé zostávajúce miesto s menšou hustotou stromov, zničenými a obsadenými lavičkami- do nemocničného parku? Aby sa mi ľudia s neznámymi diagnózaminakláňali nad kočík a obdivovali batoľa? Alebo sa vyhnúť obom týmto možnostiam a krúžiť po rozpálenom a hlučnom meste?
S malým som sa prechádzala na cintoríne ďalej a vďaka tomu mnoho hodínodpočíval v pokoji a jeho mama doma tiež. Nikdy sa nestalo ničvážnejšie, než že mu raz z tej šumiacej zelenej nádhery kväcloholubacie hovno rovno do kočíka. Mno... dnes je z neho urastený mladýmuž a nemá mindráky ani z cintorínov, ani z holubých výkalov. Švagor užje dávno bývalý a tak je skoro všetko ako má byť.
A vôbec - aj tak tam všetci raz skončíme, tak prečo koluje povera, že akčlovek niekoho na tom cintoríne nemá, mal by sa mu vyhýbať? Aj strachzo smrti má predsa svoje medze.
4.5. 2008
To,na čom sa jeden človek zasmeje, prestáva byť inému vtipné, ak sa hotéma týka natoľko, že sa nedokáže dostatočne uvoľniť, aby sa zabavil.Prekvapilo ma, keď sestra dočítala prvý zväzok Jistě, pane ministře areagovala na knihu dosť vážne. Dokonca vyhlásila, že podľa nej to verunie je vtipné, skôr smutné. Potom vysvitlo, že sa pri knižke nabitejpolitickou satirou nedokáže od príbehov odosobniť, pretože v každejscénke vidí podobnosť s našou slovenskou realitou. A to sa prosímpohybuje len v komunálnej politike, nie vo vysokej štátnej. Spoľahlivodokázala identifikovať miestneho sira Humphreyho aj nováčikov Hackerov,naivného Bernarda aj typizované postupy a funkčné páky skúsených úradníkov. A ja som si uvedomila, že čo je pre mnohých srandou, pre zainteresovaného môže byť smiechom cez slzy.
*
Počas snookerového šampionátu som vďaka bonusovým dokrútkam zistila, žešarmantná rozhodkyňa Michaela Tabb vyzerá z diaľky (pri prenosoch, keďju vidieť väčšinou z vtáčej perspektívy) krásna a vznešená, alezblízka je v tvári už trochu hranatá a vysušená.
I tak samozrejme zostávaikonou a snom mnohých snookerových fanúšikov ;-)
9.5. 2008
V stredu som už nedokázala odolať túžbe nakúpiť si nejaké nové čtivo a po práci som sa vybrala na lov .Ako to obvykle býva, všetkému bola na vine jedna kniha a k nej sa potompridali ďalšie. No oplatí sa trepať cez celé mesto kvôli jedinej?
Asi pred dvoma týždňami som tuším v novinkách z Artfora zahliadla Ostrovní zprávy - knižnú predlohu k jednému z mojich najobľúbenejších filmov. Zároveň som zistila, že Annie Proulx (vraj sa číta Prú) je ajautorkou poviedkovej predlohy k filmu Skrotená hora - ten som videlapredminulý víkend a tiež sa mi páčil.
Pár dní na to ma zase zaujal medzi zlacnenými knihami Denis Leary , Rakovinu nevyléčíš. Že vraj zbierka ultra-čierneho humoru, ktorý mám takrada. Kamarátka potvrdila, že je to naozaj "pecka". Čo na tom, že až vkníhkupectve som zistila, že zľava platí len pre e-obchod? Idem predsa po knihe a po týždni robenia si chutí ma neodradí pár korún navyše.
Priateľ ešte deň predtým stihol pridať požiadavku na Přísne tajný cíl od Marka Frosta, ktorého má rád od čias Twin Peaks a bol veľmi spokojnýaj s jeho predošlými dobrodružnými fikciami.
Po Artfore bol ďalšou zastávkou Brloh. Musela som utekať aj tam, lebosom sa dozvedela, že po nedávnom požiari sa chystá veľká rekonštrukciaa hlavný stan na Heydukovej na tri týždne zatvára. Po dlhšej dobezvažovania som sa totiž pevne rozhodla, že si kúpim zopár čísielčeského Magazínu Fantasy & Science Fiction,ktorý je na českom a slovenskom trhu v podstate unikátom - je plnýčerstvých poviedok a noviel modernej fantastiky. Iste, pekných pár ichnájdete aj na 1500 stranách zbierok Trochu divné kusy 1,2,3 (pripravujem recenziu), no tento magazín zabezpečí ich pravidelnýprísun. Podľa obsahu som si povyberala štyri čísla a s plným batohomkníh a dočasne ukojenými vášňami mohla ísť domov.
