Pred nejakým časom som bol s priateľkou a našou spoločnou kamarátkou v Auparku. Po chvíli kamarátka stretla svojho bývalého spolužiaka, s ktorým sa tiež letmo poznáme. Volajme ho Stano. Po obligátnom „ako sa máš" a „čo máš nové" sa nám Stano pochválil, že je čerstvo zamestnaný a práve si bol založiť účet, druhý pilier, doplnkové dôchodkové sporenie a sporenie do fondov. Nech to má už všetko vybavené.
„Zamestnávateľ ti na doplnkové dôchodkové sporenie prispieva?" zapojil som sa do konverzácie. „Nie, neprispieva, šetria na nás" s úsmevom mi odpovedal Stano. „Hm, neviem či vieš, ale ja už nejaký ten piatok robím finančného poradcu a ak zamestnávateľ neprispieva, doplnkové dôchodkové určite neodporúčam. Aké sporenie si si ešte založil ?"
„Stratégiu Harmony" odpovedal Stano so zaskočeným výrazom v tvári. Zvraštil som brvy do nesúhlasu a pozoroval som, ako sa Stanova tvár mení do výrazu „táto konverzácia mi začína byť nepríjemná a radšej by som v nej nepokračoval"
„A už máš podnájom ?" prerušila to krátke ticho kamarátka. Bol som rád, lebo extrémne nerád niečo vysvetľujem niekomu, kto nemá záujem. Nerád otravujem ľudí a neodbytnosť niektorých poradcov mi je odporná.
Stano raz sám zistí aká intergalaktická blbosť je dlhodobé pravidelné sporenie do dlhopisových fondov. Rovnako zistí, že reálne výnosy v doplnkovom dôchodkovom sporení sú záporné a jeho peniaze sa tam iba znehodnocujú. Takže bez príspevku zamestnávateľa sa to neoplatí.
Pre Stana to bude jeho školné na ceste k finančnej gramotnosti. Len dúfam, že účet príde čoskoro a nie až za niekoľko desaťročí, keď sa bude s plačom pozerať na stav svojich účtov. Ja s tým nič neurobím. Nemôžem ho prinútiť aby si nechal poradiť, keď nechce. Nemôžem mu povedať, aby zrazu prestal veriť tete za prepážkou alebo svojej mame a tete, ktoré tiež majú doplnkové dôchodkové sporenie.
Čo ma však mrzí, je fakt, že Stano chcel byť len zodpovedný. Bol oveľa zodpovednejší ako tisíce jeho rovesníkov, ktorí si neuzatvorili ani len druhý pilier, nieto aby si uzatvárali nejaké individuálne sporenie. Za svoju zodpovednosť dostal od banky, v ktorej sú len tí najlepší, zmiešaný fond dlhopisov a akcií, do ktorého môže harmonicky investovať až do dôchodku. Podľa banky je totiž len ďalším konzervatívnym slovenským investorom, tak ako všetci Slováci.
Keby ste totiž náhodou nevedeli, Slováci sú konzervatívni investori. Nemajú radi výkyvy hodnoty. Samých ich radšej vybrať nenecháme, radšej spravíme tri balíčky, jeden menej konzervatívny, druhý viac konzervatívny, ale najmä to slovo konzervatívny je dôležité. Však prečo by sme mali Slovákov vzdelávať ? Právo na spotrebiteľské vzdelanie je prežitok, nemusíme vzdelávať dokonca ani svojich zamestnancov. Nie je dôležité či je niečo nastavené správne, hlavne, že sa to predáva.
PS: podobnosť so skutočnou bankou čisto náhodná. Mohla by to byť ktorákoľvek, výsledok by bol veľmi podobný.
A prečo je dlhodobé pravidelné sporenie do dlhopisových fondov intergalaktická blbosť ? Pretože dlhopisy majú svoj vopred určený nominálny výnos. Pretože výnos dlhopisových fondov je iba niekedy vyšší ako inflácia. Z dlhodobého hľadiska, povedzme 20 a viac rokov, je skoro vždy nižší ako inflácia. Takže peniaze sa v čase namiesto zhodnocovania znehodnocujú. A najmä, výnos dlhopisových fondov je z dlhodobého hľadiska vždy podstatne nižší ako výnos akcií. Už rozdiel 1% výnosu urobí počas tej doby rozdiel v státisícoch (bývalých slovenských korún :). A ešte podstatná vec, ktorú je vraj konzervatívnym Slovákom ťažké vysvetliť: dlhodobé investovanie do akcií (15, 20, 30 rokov) je podstatne bezpečnejšie ako rovnako dlhé investovanie do dlhopisov*.
Tak povedzte, oplatí sa Vám byť zodpovedný, keď Vám vo Vašej banke aj tak predajú nejakú hovadinu ?
* Ak máte na konci sporenia stabilizačnú fázu. O tom niekedy inokedy.
