Kapitálové životné poistenie od A do Z

Tým, že vám poisťovňa garantuje na konci poistky vyplatenie určitej sumy, poisťovňa sa musí zároveň pri investovaní chovať tak, aby tie peniaze skutočne za tých XY rokov mala a mohla vám ich vyplatiť. Straty sú neprípustné, investičné riziko nie je súčasťou poisťovacieho biznisu. Preto sú všetky peniaze uložené vo finančných nástrojoch s pevným úročením = v dlhopisoch.

A keďže dlhopisy majú pomerne nízky výnos, tak suma, na ktorú ste poistený, a ktorú vám zároveň garantujú k výplate, sa v podstate rovná sume, ktorú tam za celý čas trvania zmluvy zaplatíte. Stačí si zobrať kalkulačku a zrátať si príklad hodný druhej triedy základnej školy: počet rokov poistenia x 12 mesiacov x mesačná platba do hlavnej zložky poistenia. Na kalkulačke sa vám objaví číslo o niečo nižšie ako suma, na ktorú ste poistený / ktorú Vám garantujú. Ten rozdiel je garantované zhodnotenie, takzvaná technická úroková miera, čo je pojem, ku ktorému sa dostaneme nižšie.

Tri technické poznámky, aby ma niekto nezačal kameňovať:
Po prvé, väčšina KŽP obsahuje okrem hlavnej zložky poistenia aj iné pripoistenia, cena ktorých je väčšinou uvedená osobitne na návrhu zmluvy. Ide väčšinou o úrazové pripoistenie (trvalé následky úrazu, denné odškodné, ..), kde si platíte iba za krytie rizika a nič z platenej sumy sa nesporí. Preto keď si idete zrátať vyššie uvedený školácky príklad a na zmluve máte aj iné poistenie okrem poistenia smrti, musíte si na návrhu zmluvy nájsť rozpísané ceny.

Po druhé, existujú upravené typy KŽP, kde sa poistná suma nerovná sume, ktorú Vám garantujú k výplate. Napríklad môžete mať typ, kde sa k výplate garantuje iba polovica poistnej sumy pre prípad smrti. Rôzne variácie KŽP vznikali z rôznych dôvodov. Ak ste sa napríklad chceli poistiť na vyššiu sumu (napríklad kvôli hypotéke) a dvadsať rokov ste už mali zopár piatkov dozadu, suma ktorú by ste mali platiť by bola astronomická. Je rozdiel či rozpočítavate garantovaných 30 000 Eur alebo napríklad 60 000 Eur. Rovnako je rozdiel, či sa suma, ktorú máte nasporiť, rozpočítava na 20 alebo na 40 rokov poistenia.

Po tretie, existujú aj KŽP, ktoré sa ako nejakí diverzanti schovávajú pod názov konštrukciou úplne odlišného Investičného životného poistenia (IŽP). Ide o IŽP, ktoré ponúkajú aj možnosť garantovaného „investičného programu" s garantovaným výnosom. Zvolením tejto stratégie sa zo zmluvy IŽP stáva KŽP v bledomodrom. Spôsob ako zistiť čo máte vlastne za zmluvu je jednoduchý: ak vám poisťovňa garantuje výplatu nejakých peňazí, máte kapitálové životné poistenie. Bodka, vybavené. Výrok platí všeobecne, dokonca aj keď máte nejaký typ „investičnej" poistky, ktorej výnos sa odvíja od nejakého indexu alebo iného podkladového aktíva. Len čo sa vo vašej zmluve mihne slovo garancia, znamená to, že väčšina vašich peňazí je v dlhopisoch.

Garantované zhodnotenie, resp. Technická úroková miera (TUM)
Ako som už napísal, rozdiel medzi tým čo do KŽP zaplatíte a tým čo vám poisťovňa garantuje k výplate je garantované zhodnotenie vypočítané na základe takzvanej technickej úrokovej miery (TUM). Čím staršiu zmluvu máte, tým máte na zmluve vyššiu TUM. Ak máte veľmi staré KŽP, môžete mať TUM až 7 %. O niečo mladšie zmluvy majú TUM od 5 do 4 %. Zmluvy uzatvorené od roku 2007 majú TUM už len 2,5 %

TUM alebo garantované zhodnotenie nie je žiadna alchýmia, ani dobročinnosť poisťovne. Do roku 2006 bola TUM určovaná vyhláškou Ministerstva financií. Ministerstvo určilo TUM vždy ako maximálne 60 % z priemerného výnosu slovenských dlhopisov so splatnosťou päť a viac rokov vydaných v minulom roku. Po slovensky: TUM musela byť vždy nižšia ako sadzba, za ktorú si Slovensko požičiavalo na finančných trhoch. Tým ako sa globálne znižovalo úročenie našich dlhopisov, tým padala aj TUM. Pre poisťovňu nie je žiaden problém dosiahnuť požadovaný garantovaný výnos. Zjednodušenie: keďže TUM je vždy nižšia ako aktuálny trhový úrok, stačí nakúpiť dlhopisy s dostatočne dlhou splatnosťou a držať ich až do splatnosti. Poisťovňa garantuje iba toľko, resp. menej ako jej garantuje emitent dlhopisu.

Poznámka pod čiarou, fakt len pre detailistov: od prijatia nového zákona o poisťovníctve (8/2008 Z.z.) je vyhláška určujúca TUM zrušená a TUM je definovaná v zákone ako „taká miera zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného." Po slovensky: poisťovňa môže garantovať maximálne toľko, koľko je výnos do splatnosti nakúpených dlhopisov.

TUM však ani náhodou nie je rovná reálnemu úroku, ktorý v KŽP dosiahnete. Určeným úrokom sa totiž úročí iba suma, ktorá ostane po odrátaní poplatkov poisťovne. Vás však zaujíma zhodnotenie voči celej sume, ktorú platíte. Ak chcete vedieť aké je skutočné zhodnotenie, ktoré Vám poisťovňa garantuje, môžete sa buď pohrať s Excelom alebo použiť takúto šikovnú kalkulačku (Výpočet úrokovej miery z pravidelného vkladu)

Jedným dychom musím dodať, že výpočet je mierne zavádzajúci. V KŽP máte sporenie spojené s poistením smrti a to tiež niečo stojí .. a nie málo. Nakoľko sú v tomto produkte sporenie s poistením nerozlučne spojené, nie je možné pri výpočte odčleniť cenu poistenia. Môžete však porovnávať dve KŽP s rovnakými parametrami. To, pri ktorom kalkulačka ukáže nižšie zhodnotenie je drahšie. Nájdu sa aj také skvosty, ktorých garantované zhodnotenie je záporné. Za celú dobu zaplatíte viac ako vám garantujú k výplate.

Podiely na zisku
Okrem garantovaného zhodnotenia vám poisťovňa pripisuje aj podiely na zisku ... ak nejaký zisk dosiahne. V rokoch minulých boli tie zisky celkom slušné a napríklad poisťovňa Amslico sa celkom rada hrdí tým, že pripisovali najvyššie podiely na zisku na trhu. Podiely na zisku sú doteraz neochvejným predajným argumentom notorických poisťovákov búchajúcich KŽP hlava nehlava, najlepšie ako dôchodkové sporenie. Žiaľ nevedia ako sa ten zisk tvorí. O tom viac v druhom diele článku.