Pri meraní rizika investície je základnou premennou dĺžka investičného horizontu. Pokiaľ je náš investičný horizont krátky, investície s vysokou volatilitou (miera kolísania hodnoty investície), budú pre nás zrejme neprimerane rizikové. Pravdepodobnosť, že naša investícia skončí v strate, je vysoká. Naopak, ak je investičný horizont dostatočne dlhý, riziko straty je aj pri volatilnejších aktívach, ako sú napríklad akcie, pomerne nízke.
Môžeme povedať, že vzťah rizika a investičného horizontu platí aj opačne: Čím je investičný horizont dlhší, tým je investovanie do konzervatívnejších aktív paradoxne rizikovejšie. Môžeme hovoriť o riziku straty hodnoty investovaných peňazí.
Za konzervatívne investície spravidla považujeme najmä peňažné a dlhopisové fondy, terminované vklady, vkladné knižky, sporiace účty a ich ekvivalenty. Všetky formy konzervatívnych investícií majú spoločné to, že ich výnos je primárne odvodený od výšky úrokových sadzieb v ekonomike.
Riziko straty hodnoty poznáme pod názvom inflácia. Ak je znehodnocovanie peňazí rýchlejšie ako naše výnosy, strácame takzvanú reálnu hodnotu peňazí.
Z grafu vidíme, ako sa na Slovensku vyvíjala hodnota inflácie a priemerné úročenie krátkodobých bankových vkladov od roku 1998 do roku 2014. Približne v polovici sledovaného obdobia bola inflácia vyššia ako priemerné úročenie. Za celé sledované obdobie bola kumulatívna inflácia (inflácia za celé obdobie spolu) približne rovnaká ako zhodnotenie za celé obdobie spolu. Bankové krátkodobé vklady preto reálne zhodnotenie vložených peňazí nepriniesli.
Z historického hľadiska však môžeme napriek tomu hovoriť o relatívne úspešnom období pre konzervatívne investície. Máme za sebou desaťročie relatívne vysokých úrokových sadzieb a nízkej inflácie. Ako som písal v článku nižšie, história pozná dlhé obdobia, kedy bola inflácia vyššia ako výnos konzervatívnych investícií, v dôsledku čoho došlo k výraznému znehodnoteniu vložených peňazí. História je plná príkladov, keď investori prišli o svoje peniaze vložené do štátnych dlhopisov.
Dlhopisy – prečo do nich neinvestovať a už vôbec do nich nesporiť
Z uvedeného vidíme, že aj investície, ktoré sú z krátkodobého hľadiska považované za bezpečné, napríklad dlhopisy štátov, sa môžu z dlhodobého hľadiska ukázať ako vysoko problematické. Ak sa udržia dnešné nízke úrokové sadzby dlhšiu dobu a inflácia sa zvýši, konzervatívne investície budú prudko strácať svoju kúpnu silu.
Druhým faktom je, že dlhopisy dnes vyčerpali všetok svoj výnos na desať rokov dopredu. Ale to je už iný príbeh.
Aké sú dnes základné úrokové sadzby? (január 2016)
Centrálna banka USA (FED) 0,5 %
Európska centrálna banka (ECB) 0,05 %
Britská centrálna banka (BoE) 0,5 %
Japonska centrálna banka (BoJ) 0,1 %
Ako funguje investovanie v druhom pilieri?
