Téma parkovania v Petržalke je natoľko komplexná a súťaž urobená tak zle, že som tejto téme venoval rozsiahly blog, v ktorom som napísal prečo 13x NIE tomuto paškvilu. Popísal som porušenie zákonov, divný priebeh súťaže ušitej pre jedného uchádzača, vylúčenie jedného zo súťažiacich, ktorý všetky podmienky splnil, ako aj hrozbu, že Petržalka bude čeliť súdom a možnej náhrade škody.
V komentári pre Aktuálne som sa venoval chaosu, ktorý zrejme zavládne, ak bude takto nastavený systém predsa len schválený. Voľné nespoplatnené miesta obsadia takzvaní cezpoľní a návštevník nebude mať kde zaparkovať. Dotkol som sa aj faktu, že právna analýza, ktorou argumentuje vedenie mestskej časti, v skutočnosti neexistuje.
Na môj komentár zareagoval vicestarosta Petržalky Ján Bučan, mimochodom, jeden z posledných „statočných“ v SDKÚ-DS, ktorý ma obvinil z klamstiev a snahy o vlastné zviditeľnenie a to rovno na pokyn straníckej centrály, v súvislosti s parlamentnými voľbami. Osobne mi to pripomenulo detské vojny, keď dieťa zoberie dieťaťu cukrík a to sa mu chce pomstiť napríklad tým, že mu zoberie lopatku.
Typický príklad útoku keď už neviete kam z konope. Útoky ad hominem skúšal každý lotor, ktorému som doteraz stúpil na kurie oko a kto pozná moje blogy, vie že ich nebolo málo. Už ma to preto ani nerozrušuje. Na Jána Bučana predsa len zareagujem, lebo čitateľ a volič si zaslúži vedieť aký štýl politiky kto robí. Hodí sa to minimálne keď bude Ján Bučan opäť v budúcnosti na billboardoch skákať za „viac športovísk“.
Okrem toho, že Ján Bučan nevyvracia moje tvrdenia podložené dôkazmi, vo svojej odpovedi viac krát zavádza. Údajnú právnu analýzu – úsmevný email advokáta napísaný až po nezákonnom podpise koncesnej zmluvy – si môžete nakoniec prečítať v celom rozsahu, lebo kolega Vlado Dolinay sa ho nerozpakoval zverejniť (3 strany).
Zavádzajúce je tvrdenie o nových parkovacích miestach ako aj o príjme mestskej časti vo výške 500 tisíc Eur ročne. Áno, mestská časť zarobí 500 tisíc, ak sa z peňaženiek Petržalčanov vytiahne 2,5 milióna. Tie dva milióny pôjdu prevádzkovateľovi systému. Nebudem viesť s Jánom Bučanom prázdnu polemiku či to mohlo byť menej a príjem pre Petržalku tým pádom vyšší. Na to mala odpovedať súťaž, lenže v tej ostal jediný účastník a to rozhodnutím komisie, v ktorej sedel aj Ján Bučan.
Tisíce nových miest nebudú pred spustením systému, tak ako tvrdí Ján Bučan, ale víťazná EEI začne budovať nové miesta až po naplnení kapacít spusteného systému parkovania. Po slovensky to znamená, že EEI musí najprv predať okolo 24 000 parkovacích kariet a až následne začne budovať nové miesta, či už vyznačovaním na chodníkoch alebo aj na nových plochách. Ján Bučan to ako člen hodnotiacej komisie určite vie a zavádza účelovo.
Ďalších dvoch faulov sa dopustil Ján Bučan, keď vo svojich tvrdeniach obišiel podstatu mojich námietok. Neviem o tom, že Praha, Viedeň, či Brno by mali návštevnícke miesta úplne zadarmo a to je podstata námietky, nie samotná existencia návštevníckych miest. Ján Bučan rovnako nespomína, že tento fakt označili za veľmi rizikový aj účastníci súťaže, vrátane víťaznej EEI. V otázke zmluvného vzťahu s EEI Ján Bučan ignoruje moju námietku, že zmluva neobsahuje záväzok EEI odovzdať nám po naplnení zmluvy plne funkčnú parkovaciu politiku. Obava, že tejto firmy sa nebudeme vedieť zbaviť roky je na mieste.
Rozumiem, že priznať si vlastné pochybenie je ťažké a obzvlášť v politike sa to nenosí. Ocenil by som však, ak by Ján Bučan pri obhajovaní parkovacej politiky v nastavení ako nám je dnes predkladaná verejnosť nezavádzal. Lož má totiž krátke nohy.
