Ak „záchrana sa zdá výhodná", predpokladá sa asi, že Euroval „niekoho" dokáže zachrániť. Keď hovoríme o „niekom" a druhý tábor hovorí o „vyhodených peniazoch", tak to asi všetci myslíme v prvom rade Grécko.
Grécko však NIE JE možné zachrániť. Jednoducho to nie je možné ani v rovine sci-fi. Nové peniaze pre Grécko znamenajú len udržanie „zombíka" pri živote ešte nejaký ten piatok. Malý funny fakt: Viete koľko stojí na trhu poistenie proti nesplateniu gréckeho dlhu so splatnosťou 1 rok na objem 1 milión Eur ? Správna odpoveď je 1,0415 milióna Eur. Poistenie stojí viac ako to, čo sa poisťuje :)
Prvá premisa je rovnako zlá. Neschválenie rozšírenia Eurovalu neznamená automatický rozpad Eurozóny. Pravdupovediac, čudoval by som sa, ak by páni v Bruseli už nemali vymyslení plán „B" pre prípad, že naše maličké Slovensko rozšírenie Eurovalu neschváli. Ak plán „B" nemajú, tak sú žiaľ, hlúpi. A rovnako hlúpe a lacné mi príde aj neustále spájanie neschválenia s rozpadom Eurozóny.
Neschválenie rozšírenia Eurovalu znamená len povedať Dosť! plátaniu stále väčšej diery stále väčšou záplatou. NIE je odkaz, aby zodpovední začali rozmýšľať o reálnych riešeniach, namiesto zadlžovania generácií, ktorých ani rodičia ešte nie sú na svete.
A áno, Grécko nie je jediné, ktoré nepatrí do Eurozóny. A áno, nemecký export a francúzske a nemecké banky utrpia, keď sa začne upratovať. Myslí si však niekto, že to pôjde bezbolestne ? Alebo ako si to zodpovední vlastne predstavujú? Kam to až povedie, aké je riešenie, pretlačíme sa dlhom až do prosperity ? Zaujímavé, že popis tých svetlých zajtrajškov som ešte od žiadneho Bruselmana nepočul. „Budúci hospodársky rast splatí dlhy, čo dnes narobíme" znie totiž tak smiešne, že sa asi každý bojí, že by bol za hlupáka.
A na záver, UBS počíta v tej svojej analýze so scenárom, že sa Eurozóna rozpadne ako domček z karát panickým spôsobom. A to je presne to, k čomu smerujeme, ak sa zodpovední neprestanú chovať ako hochštapleri a robiť všade okolo seba bu bu bu.
