Ako to už u červených býva, Kmér sa s ničím nemaznal a bral to pekne od podlahy. Jedným z najaktívnejších a časom najvplyvnejších v jeho družine sa stál gauner s figliarskym menom Fraška. Pán Fraška už ako mladý loptoš túžil po vedúcej úlohe v štáte a keď to nejako nevychádzalo, prispôsobil sa, no zo svojich túžob nijako nepoľavil. „Pán života a smrti“, také oslovenie by sa mi páčilo, sníval Fraška popri tom, ako kachličkoval. Veľa iného sa v tej dobe robiť nedalo, lebo bola zima, ľudia poskakovali po námestí .. čo Frašku ani trochu nezaujímalo .. a tak sa s ním o jeho snoch vtedy nikto nebavil.
Trpezlivosť a lojálnosť k správnej farbe sa Fraškovi časom oplatili. Vďaka schopnosti s plechovým ksichtom tvrdiť čokoľvek a komukoľvek sa v červenej družine dostal veľmi vysoko. Popritom systematicky pracoval na svojom pláne. Ak chcel ovládnuť koče, ktoré chorých a slabých odvážali na temné miesta, kde sa rozhodovalo o ich živote a smrti, využil ich rozdeľovanie medzi rôznych povozníkov. Licenciu dostal iba ten nádejný povozník, ktorý sa Fraškovi najviac zavďačil. Nevadí, že povozník nemal zatiaľ koče ani kone, kým jeho súper bol pripravený ihneď začať pomáhať a voziť , rozhodovala iba hrúbka obálky. Ak sa náhodou stala chyba a licenciu nevyhral ten správny povozník, Fraška všetko rýchlo napravil. Výsledok sa zrušil a išlo sa odznova.
Rovnaký postup použil Fraška aj pri udeľovaní licencie na lietajúceho draka. Vôbec mu nevadilo, že jedna chorá a slabá žena zomrela, lebo ten správny drak nebol pripravený vtedy, kedy mal byť. Fraška rozhodoval aj o tom, koľko chorých a slabých dostane pomoc. Fraška povedal, ktorý felčiar môže uzdravovať koľko chorých a na ktorom temnom mieste. Tí nesprávni, tí čo nenakupovali od Fraškových firiem, tí čo nedávali prácu Fraškovým laboratóriám, tí jednoducho nedostali zmluvu. Tu Fraška využil silu koncentrácie pod ustanovizeň, ktorú ovládal.
Frašku nezaujímalo, že zbedačený národ sa sem tam postavil na odpor. Stačilo ich ignorovať, nech sa vykričia. Fraška vie, že rozhodujúci je len jeden deň. Ak sa v ten deň podarí všetko ako má, kričať si môžu koľko chcú. Vyhraj a môžeš všetko. Volič je hovno, ako povedal jeden Fraškov známy, ten z klanu ruských kobyliek. Stačí udržiavať mlčiacu väčšinu v apatii, sem tam jej hodiť cukrík, trošku ju podplatiť. Nech ostane v deň D doma alebo nech volí červených.
Fraška vie podkúriť aj zeleným nespratníkom, ktorí mu príliš stúpajú na otlak. Ako správny červený má predsa diverzné operácie v krvi. Nerobí mu problém zasponzorovať partiu naiviek, ktorá bude zeleným liezť do kapusty. Trochu poškodiť, na to Fraška rád obetuje vývar z jedného dobrého obchodu s niektorým temným miestom. Keďže Fraška má zmysel pre humor, aj projekt nazve tak pekne humorne, VTIP. Priehľadné? Ale však volič je hovno, volič sa nezamýšľa, prečo by učiteľka z dediny či predavačka darovali VTIPu sumy na úrovni rodinných úspor. Voličovi nie je podozrivé, prečo má VTIP reklamu spolu s červenými práve vo Fraškovinkách. Však volič je hovno.
Volič dostane takú vládu, ako si zaslúži. Keď sa nestará, dostane frašku.
Na záver jedna básnická. Čo myslíte, milí čitatelia, existuje spravodlivý Boh, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce? Lebo viete, na každú sviňu sa voda varí.
Ešte že je tento príbeh celý vymyslený.
