Hneď pri príchode som si všimol mestského policajta, ktorý fotil autá stojace na priľahlom chodníku. Nakoľko som mienil zaparkovať presne na tom istom chodníku, pohľadom som skontroloval, či niekde náhodou nepribudla značka, ktorá by mi prekazila môj úmysel. Keď som nič nezistil, zaparkoval som a vybral som sa k policajtovi. Zaujímalo ma, či som predsa len niečo neprehliadol. Predsa len, policajt fotiaci autá vedľa Vás, to je dôvod na obavu.
Dobrý deň, pozdravil som sa. Môžem sa spýtať, prečo fotíte tie autá? Viete, ja som tu zapa ... ďalej som sa nedostal. „Čo je Vás do toho? Vypadnite." Ostal som zaskočený a na chvíľu mi hlavou prebleslo, či ten pánko len neutiekol z nejakej požičovne kostýmov. Prosím?, vyjavene som ostal pozerať na drzáňa v modrom. Po ďalšom „Vypadnite" som neváhal a vypýtal som si identifikačné číslo policajta. Odznak som nevidel, nakoľko policajt mal na sebe reflexnú vestu. Namiesto identifikačného čísla som sa však dočkal iba spŕšky hrubých slov okorenených o vyhrážku, ktorú tak skoro nezabudnem: „Môžete skontrolovať aj či mám plný zásobník. Chcete sa pozrieť do hlavne?"
Po týchto slovách som sa na mieste otočil, vrátil som sa do auta a bez váhania som zavolal štátnu políciu. Policajtovi na druhej strane telefónu som to musel dvakrát zopakovať, asi sám neveril, čo počuje. Následne som vystúpil s úmyslom odfotiť si ŠPZ služobného auta mestskej polície. Mestský urýchlene priklusal a vrieskajúc nejaké nezmysly ma napadol. Začal do mňa strkať a mlel čosi o použití donucovacích prostriedkov. Už som volal štátnych, keď prídu, tak si to vyriešime, hovorím mu. To ho vrátilo naspäť do reality. Od úmyslu odfotiť si auto som radšej upustil a vybavujúc si svoju pracovnú záležitosť som čakal na políciu.
Mestský sa ešte chvíľu prechádzal hore dole a následne nastúpil do auta a zdrhol. Možno pol minúty potom prišla prvá hliadka štátnej polície. Krátko na to už hľadali auto podareného mestského všetky okolité hliadky. Možno za desať minút sa mestský vrátil, avšak aj so svojím kolegom. Pred štátnymi mal dokonca tú drzosť tvrdiť, že kolega bol po celý čas s ním, sedel v aute a všetko videl. Kolega bol radšej ticho. Prečo z auta nevystúpil, keď videl náš konflikt, prečo ušli a následne sa zasa vrátili, aj keď som mestského oboznámil, že som volal štátnych ... to som veru zvedavý na tie vysvetlenia, ak sa do toho nevinný kolega nechá namočiť.
Na mestského policajta som podal trestné oznámenie pre Nebezpečné vyhrážanie (§ 360 TZ). Aj keď policajti to chceli kvalifikovať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, trval som na trestnom oznámení. Nech to pekne prejde prokuratúrou a prípadne aj vnútornou inšpekciou. Aby sa niekto v uniforme a so zbraňou za opaskom bezdôvodne vyhrážal jej použitím? Tak to veru nie. Taký človek nemá čo hľadať v uniforme. Dnes to urobil mne, zajtra to urobí Vám.
Jeden zo službukonajúcich policajtov mi povedal, že toho mestského pozná. Vraj bol u polície viac ako 30 rokov, na výsluhovom sa zjavne nudil a tak išiel do mestskej. Je mi úprimne jedno koľko autičkárov pán policajt za svoj život chytil a nemienim ani špekulovať o tom, ako vážne svoje slová mienil. Ak sa nevie starý pán správať, tak nech doma šúcha nohami a pozerá telenovely.
