Pamätáte si môj blog „Mestský policajt sa mi vyhrážal použitím zbrane“? Drzáň v modrom sa mi po odpovedi „vypadnite“ odmietol identifikovať, opýtal sa ma, či sa chcem pozrieť do hlavne a skontrolovať, či má plný zásobník a pred zavolanou štátnou políciou ušiel. Na toto nebezpečné a drzé indivíduum som podal trestné oznámenie.
Trestné oznámenie bolo odmietnuté, pretože, citujem, „vo svojom trestnom oznámení oznamovateľ neuvádza, že by tieto vyhrážky u neho vzbudili akúkoľvek obavu o jeho život alebo zdravie“ a „zistenie iných dôkazov je vylúčené“. Na tieto brilantné závery prišla pani nadporučíčka Stanislava Stančíková sama od seba, bez toho aby ma vôbec vypočula.
Proti uzneseniu som samozrejme podal sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor odmietol, lebo som nestihol lehotu tri dni. Doporučenú zásielku som si totiž vyzdvihol v deň odchodu na služobnú cestu. Ja naivka som si myslel, že policajti ma predvolávajú na výsluch a ešte som sa chcel telefonicky ospravedlniť a dohodnúť si neskorší termín. Pani nadporučíčka však nevykonala ani len tento základný úkon a trestné oznámenie rovno odmietla.
Lehotu na sťažnosť som nakoniec nestihol z takého hlúpeho dôvodu, že v nemenovanom okresnom meste na severe Slovenska som nemal kde po tretej popoludní sťažnosť vytlačiť. A tak odišla až v deň štvrtý, čo prokurátor využil na odmietnutie veci. Hoci keby chcel, tak nemusel.
Pri plnení úloh je prokurátor povinný postupovať iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov; § 5 Zákon o prokuratúre
Verzia pána policajta
K mestskému policajtovi pristúpil muž, ktorý začal tomuto mestskému policajtovi nadávať, vykrikovať prečo fotí autá, strkal do neho, zahnal sa rukou a vyhrážal sa slovami nech skúsi odfotiť jeho auto a potom uvidí. Mestský policajt opakovane vyzval muža aby nekričal, nenadával, neobťažoval kontrolnými otázkami na jeho osobu a nakoľko nie je účastníkom priestupkového konania, bude sa mu venovať po zadokumentovaní priestupku. Tento muž na opakované výzvy nereagoval a žiadal vysvetlenie prečo a z akého dôvodu autá fotí. Na to mu mestský policajt povedal, že on nie je kontrolný orgán, ktorý je oprávnený ho kontrolovať a ironicky povedal, či nechce skontrolovať jeho výstroj a výzbroj a počet nábojov. Tento muž pokračoval v urážaní, jeho agresivita sa stupňovala a na výzvu mestského policajta aby upustil od svojho konania nereagoval a preto bol vyzvaný k predloženiu dokladu totožnosti, na čo takisto nereagoval. Muž bol mestským policajtom poučený a upozornený o možnosti predvedenia a o možnom použití donucovacích prostriedkov ak neuposlúchne jeho výzvu. Na to začal muž do mestského policajta strkať, zdvihol ruku a zahnal sa na neho, na čo ho tento reflexívne od seba odtlačil. Po tomto sa muž rozbehol smerom k parkovisku medzi zaparkované autobusy a tam stojacích ľudí.
Mestský policajt sa mi vyhrážal použitím zbrane
Musím povedať, že predstava ako ja, človek s dvoma vysokoškolskými titulmi, idem nadránom terorizovať chudáčika mestského policajta, pobavila veľkú časť môjho okolia, takže ďakujem aspoň za to. Poďme sa však pozrieť na logické trhliny vo výpovedi policajta.
V prvom rade, kam do rozprávky mestského policajta zapadá nevyvrátiteľný fakt, že ja som bol ten, ktorý volal štátnu políciu? Ak ja som bol ten, ktorý utiekol, ako policajt vysvetlil, že po príchode policajných hliadok sa on na mieste činu nenachádzal, pričom ja áno a hliadky štátnej polície ho museli hľadať po okolí?
Prečo pani nadporučíčka nevypočula ani zasahujúcich policajtov? Prečo uviedla, že zistenie iných dôkazov je vylúčené, aj keď som v trestnom oznámení jasne uviedol, že na mieste som bol pracovne, a to vyprevadiť dovolenkárov? Tí prizerajúci sa ľudia sú nič? Fakt, že disponujem menným zoznamom svedkov incidentu som napísal aj do sťažnosti proti odmietnutiu trestného oznámenia. Dozorujúceho prokurátora to však zjavne ani trochu nezaujímalo.
Čo s tým?
Aj keď odvtedy uplynulo pomerne veľa času, nenechať to len tak považujem za prejav občianskej uvedomelosti. Takéto indivíduá predsa po ulici behať nemôžu a už tobôž nie v uniforme policajta. Hanbím sa už za to, že som to tak dlho nechal ležať na stole. Najprv som nemal čas, potom som na to nemal chuť a následne som kandidoval za miestneho poslanca, tak som nechcel, aby to vyznelo ako lacná reklama.
V prvom rade som podal na mestskú políciu žiadosť v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Chcem vedieť koľko sťažností bolo na daného policajta podaných a akým spôsobom boli vyriešené. Nebezpečného deduška v modrom som totiž spoznal podľa fotky na stránke mestskej polície. Meno si nechám zatiaľ pre seba. Podľa vyjadrení diskutérov pod predchádzajúcim blogom má toho tento expert na rováši podstatne viac.
Sám som zvedavý na odpoveď. Ak nebude uspokojivá, žiadosť budem smerovať na magistrát a na mestských poslancov. Nech náčelníčku mestskej polície interpelujú a nech pán starosta primátor vie, ako pracuje mestská polícia a koho má vo svojich radoch.
Zároveň som podal na daného policajta sťažnosť. Z výpovede policajta je bez pochyby preukázané, že vo svojej výpovedi klamal. Očakávam, že mestská polícia dané skutočnosti preverí a štátna polícia jej k tomu poskytne potrebnú súčinnosť. Keď sa uvedené skutočnosti potvrdia, mestská polícia bude musieť voči policajtovi vyvodiť dôsledky.
Sťažnosť som podal aj na nadporučíčku Stanislavu Stančíkovú. Jej povinnosťou bolo vyhodnotiť všetky dostupné dôkazy a ak ich nepovažovala za dostatočné na začatie trestného stíhania, mala ich odstúpiť obci na konanie o priestupku voči občianskemu spolunažívaniu. Pani nadporučíčka svoje povinnosti zanedbala, nevypočula mňa ani zasahujúcich policajtov a svojím konaním zmarila vyšetrenie priestupku. Ľudovo povedané, hanebné konanie svojho kolegu zamietla pod koberec.
Osobne pochybujem, že nadporučíčka má už vo svojom mladom veku tak perfektne vyvinutý zmysel pre chránenie si svojich, obzvlášť keď viem, že drzý deduško v modrom je relikvia, ktorá bola v štátnej polícii 30 rokov, takže pevne dúfam, že to neskončí iba pokefovaním mladej nadporučíčky, ale aj jej nadriadených, ktorí to predpokladám odobrili.
Mojím hlavným cieľom je dostať z ulice nebezpečného poloblázna, ktorým daný policajt podľa mňa je. Preto dopredu upozorňujem, že žiadnou nablblou odpoveďou sa odbiť nenechám a využijem všetky zákonné prostriedky, aby som môj cieľ dosiahol. Nie, nedovolím aby mňa, mojich blízkych, či kohokoľvek cudzieho ohrozoval samozvaný kovboj, čo už mal dávno sedieť doma v papučiach. A dopredu upozorňujem, že priebeh či výsledok budem primeraným spôsobom medializovať. Už dávno som pochopil, že nič iné ako široký záujem verejnosti Vás do pozoru nepostaví.
Ak sa Vám článok páčil, podporte ho prosím na Vybrali SME, prispejete k jeho čítanosti. Ďakujem.
