Krátke „antré"
Otec podniká v cestovnom ruchu celý život. Ako to už v rodinných firmách býva, s cestovkou som mal niečo spoločné snáď už od doby, čo som sa naučil chodiť, písať a čítať. Od úsmevných začiatkov, kedy som otca pred mnohými rokmi presviedčal, že „internet nie je len módny výstrelok a fax s telefónom mu k podnikaniu ďalej stačiť nebudú", som sa prirodzenou cestou stal zodpovedný za funkčnosť všetkej techniky, IT systému a neskôr som v súvislosti s mojím vzdelaním prebral všetky právne veci v našej kancelárií.
Aj keď nepatríme medzi veľké cestovné kancelárie, pár tisíc klientov ročne sa nájde a vo vzájomných vzťahoch či už s klientmi, dodávateľmi alebo províznymi predajcami sa už len štatisticky vždy vyskytne určité percento nepoctivcov, rôznych chytrákov, ale samozrejme aj oprávnených sťažností a reklamácií. Takže počas roka si aj celkom „zaprávničím". Absurdity, s ktorými sa v našom právnom a súdnom systéme stretávam, sú často na zaplakanie. A keďže ja som človek, ktorý sa namiesto plakania do vankúša nad vecami radšej zamýšľa (často aj verejne), sem - tam sa s vami o nejakú tu absurdnosť podelím. Toľko moje odhodlanie :) Dnes to bude o jednom našom „chytrom" ex-sprievodcovi.
Sprievodca Stanislav Šimko
Stanislava Šimka (IČO 37563696) sme v júni 2006 poslali na poznávací zájazd do Švajčiarskych Álp, ktorého súčasťou je aj cesta železnicou Jungfraujoch. Chytrák Šimko si povedal, že využije neznalosť klientov a namiesto zastávky Grindelwald, na ktorej mala skupina nastúpiť do vlaku, sa autobusom vyviezol na vyššie položenú zastávku s veľmi podobným názvom, ale za to s lacnejšími lístkami. Ako už iste tušíte, Šimko vyzbieral od klientov cenu za lístky, ako keby išli zo základnej stanice Grindelwald, čím každého klienta ošmekol o 6,8 švajčiarskeho franku. Pri 35 klientoch si pán Šimko prišiel v prepočte na sumu skoro 200 Eur.
Som zvedavý, čo by robil, keby mu tento jeho kaskadérsky kúsok nevyšiel a autobus by ostal stáť niekde uprostred kopca. Jeden z klientov vo svojej sťažnosti spomína na cestu ako na nesmierne zahanbujúci zážitok, nakoľko v náročnom teréne ťažko pohybujúci sa autobus spôsobil jemný dopravný kolaps, čo ostatní vodiči ocenili neprestávajúcim trúbením.
Pán Šimko mal smolu v tom, že na vyššie položenej stanici funguje trochu iný systém ako na stanici základnej, a tak musel zakúpené lístky s vytlačenou skutočnou cenou rozdať priamo klientom. Niektorí sa samozrejme začali dožadovať vysvetlenia, čo sprievodca odbil báchorkou o akýchsi poplatkoch. Keď sa to otec dozvedel, obratom vyrazil so Šimkom dvere. Žiaľ, urobil to ešte predtým, ako sprievodca priniesol vyúčtovanie cesty, ktoré sme už potom nedostali, čím nás ako cestovnú kanceláriu poškodil o ďalších cca 400 Eur.
Podali sme na Šimka trestné oznámenie. Po úvodnom žonglovaní s príslušnosťou a vypočutí cca 35 svedkov (účastníkov zájazdu), mi po skoro piatich rokoch prišlo uznesenie z prokuratúry o zamietnutí mojej sťažnosti proti zastaveniu trestného stíhania.
Aby ste vedeli, podľa prokurátora vykazuje konanie Stanislava Šimka znaky svojvoľnosti, zlej pracovnej morálky a porušenia pracovnej disciplíny, ale nejde o trestný čin. Celý právno - technický problém je v tom, že službukonajúci policajt v roku 2006 prepísal ústne podané trestné oznámenie do zápisnice tak, ako keby sme podávali trestné oznámenie iba v mene našich 35 klientov (a nie v mene našom, ako cestovnej kancelárie) a nič netušiaci otec mu to podpísal. Tým pádom ide o spreneveru iba cca 200 Eur, čo nie je ani malá škoda, a navyše k trestnému oznámeniu sa pri výpovediach nepridalo všetkých 35 klientov. Stanislav Šimko má síce zlú pracovnú morálku, ale inak je nevinný.
„Epilóg"
Kašlať Šimka. S prokuratúrou by som si vypisoval márne a na občiansko - právny spor už lehota uplynula. Čo ma skutočne mrzí je fakt, že celé to stálo stovky hodín policajnej práce, desiatky vypočutých, papierov toľko, že bolo treba minimálne o jeden strom viac vyrúbať a nakoniec je z toho „zlá pracovná morálka". A pritom asi nikto nepochybuje, že Šimko by si jednu, možno aj zo dve zaslúžil.
Nech len „nerumázgam", čo s tým ?
Keď to zjednoduším, tak dnes je trestný skutok len taký, kde sa nájde poškodený, ktorý sa aktívne domáha ochrany svojich práv a skutok sa napasuje presne na niektorý paragraf. Práve v takýchto prípadoch by nezaškodilo, keby bolo vo všeobecnosti trestné konanie „poškodzujúce chránené záujmy spoločnosti". To by chcelo samozrejme oveľa podrobnejšiu definíciu, aby sme sa opäť nedostali kdesi do obdobia totality, ale dúfam, že chápete, o čo mi ide. Ak raz niekto koná tak, že väčšina z nás vníma jeho konanie ako ujmu na právach druhého, má byť potrestaný. Tomu hovorím spravodlivosť. Systém, ktorý to nedokáže dosiahnuť, nie je spravodlivý.
Ak vám dnes niekto ukradne peňaženku s 20 Eurami a o ulicu ďalej ho ako známu firmu skontroluje policajná hliadka, skoro určite vašu peňaženku práve „našiel pohodenú na zemi" a čaká ho akurát „no no no, zlý chlapec". Ak ho pri krádeži náhodou pristihnete, alebo mu inak dokážete úmysel (napr. svedok), tak zlodeja čaká basa iba v prípade, ak bol za podobný skutok potrestaný v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch. Dvadsať Eur totižto nedosahuje ani výšku malej škody a ak sa nejedná o recidivistu, trestom je jedine pokuta.
Málokto je, žiaľ, taký uvedomelý, aby proti zlodejovi svedčil alebo aby volal políciu, ak zlodeja prichytí trebárs v električke priamo pri čine. Každý, kto to zažil, bol určite aj svedkom agresivity a vyhrážok zo strany zlodeja. Pritom spôsob narušenia osobného vlastníctva je v tomto prípade tak intenzívny, bezočivý a priamočiary, že o vysokej spoločenskej nebezpečnosti zrejme nikto nepochybuje. Bez ohľadu na výšku škody.
Nezaškodilo by zaviesť aj pri malých krádežiach obmenu „3x a dosť" (pri opakovanom delikte výrazne zvyšujúca sa trestná sadzba a upustenie od potreby preukázania „úmyslu" ...raz to môže byť náhoda, ale 2x sa bez vetra ani list na strome nepohne). Rovnako malá škoda spôsobená väčšiemu počtu poškodených .. napr. 35 účastníkom zájazdu .. by si zaslúžila extra prispôsobenú právnu úpravu (počet poškodených by mal byť kvalifikovanou skutkovou podstatou bez ohľadu na výšku škody).
Kritiku si zaslúžia aj procesné pravidlá. Vypočúvať v takomto prípade 35 účastníkov zájazdu je choré, zvrátené, nezmyselné, nehospodárne .. a plne v súlade so zákonom.
Toľko k dnešnej dávke slepej spravodlivosti na konkrétnom príklade nášho exsprievodcu. Dúfam, že Šimkovi do rána aspoň mlieko skysne.
