A to napriek tomu, že všetci, čo k tomu majú po odbornej stránke čo povedať - tým nemyslím politikov ani ansámbl na ministerstve, ktorý skáče vždy tak ako hlavný fujaráš píska - sa zhodujú v tom, že mladá generácia by mala voliť agresívnejšiu investičnú stratégiu. Tu máte dokonca logicko-matematické zdôvodnenie.
Ortodoxný liberál určite povie, že slobodné rozhodnutie občanov ukázalo, aký sú Slováci konzervatívny národ. Ale myslím, že aj on v kútiku duše tuší, že to nie je pravda. Zrejme tuší, že tento krát to bude skôr o nedostatku finančného vzdelania, nedostatku dôveryhodných a jednoznačných informácií o druhom pilieri, alebo jednoducho len o nezáujme.
Zvaliť rozhodovanie o investovaní v druhom pilieri na občana je pre mňa štátny alibizmus najhrubšieho zrna. Odvody plať, ale za výsledky si zodpovedaj sám. Na jednej strane nútime človeka sporiť si, aby mal z čoho na dôchodku žiť a na druhej strane zodpovednosť za investičné rozhodnutia nechávame na jeho pleciach. A tak mäsiara, pekára, automechanika, či absolventa akéhokoľvek humanitného či technického smeru, ktorý nemá s ekonómiou a investovaním nič spoločné, nútime, aby sa rozhodol o niečom, k čomu nemá nijaký vzťah. A nielen to. My by sme od neho ideálne chceli, aby so svojím druhým pilierom narábal pravidelne a prispôsoboval si svoju investičnú stratégiu. Smiešne.
Riešenie naznačené v pôvodnej verzii zákona, kedy po prvýkrát zamestnaní absolventi išli automaticky do akciového fondu1 presne v zmysle fázy životného cyklu, v ktorej sa nachádzali, bolo o poznanie lepšie, aj keď ani zďaleka ideálne. Definovať v zákone v akom veku budete v akom fonde by naopak diskriminovalo menšinu, ktorá má záujem a schopnosti starať sa o investičnú stratégiu svojich dôchodkových úspor. Rovnako ten, kto chce odísť do dôchodku predčasne, napríklad z dôvodu zdravotného stavu, by mal mať inú investičnú stratégiu ako niekto iný, kto ešte bude pracovať dvadsať rokov. A to už zákon obsiahne len veľmi ťažko.
1 pokiaľ si v určenej lehote nevybrali sami
Ideálnym riešením by podľa mňa bolo, ak by mal sporiteľ možnosť rozhodovať o investovaní svojich dôchodkových úspor sám, avšak ak by túto možnosť nevyužil, rozhodol by za neho štát respektíve DSS. Kým štát by mohol určovať pomer investícií iba podľa veku a na základe právnej normy, či už zákona alebo normy nižšej právnej sily, DSS by vďaka väčšej flexibilite mohla do rozhodovania zahrnúť aj aktuálnu makroekonomickú situáciu. Preto by som túto právomoc radšej zveril DSS.
Rovnako by nezaškodilo, ak by sme sa mierne inšpirovali v USA, kde pri určitom type dôchodkových účtov existuje možnosť zveriť ich správu osobe, ktorú si sám zvolím. V USA to môžu byť aj profesionálne správcovské spoločnosti, ktoré investujú zverené úspory aj pomerne agresívnym spôsobom, čo je v našich podmienkach samozrejme nemysliteľné. Miernou inšpiráciou mám na mysli, že sporiteľ by si mohol zvoliť osobu, napríklad brata, synovca či svojho finančného poradcu, ktorý by za neho dával pokyny k presunu nasporených prostriedkov medzi dôchodkovými fondmi. Takéto splnomocnenie by bolo možné kedykoľvek odvolať. Keďže dôchodkové úspory nie je možné vyberať pred odchodom dôchodku a sú vyplatené vždy iba majiteľovi, šanca na zneužitie prakticky neexistuje.
Ak máte niečo zaujímavé na doplnenie, prosím podeľte sa o svoj názor v diskusií :)
