Juhovýchodná Ázia 2010 Kuala Lumpur

A tak sme poblúdili po letisku, nakúpili vodu 1,5 l za 2 Ringidy a mapu, ktorá ako sme neskôr zistili, v rukách neskúseného turistu v Kuala Lumpur mala hodnotu menej ako hrsť piesku na púšti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

22.01.2010 KUALA LUMPUR

Hodinky sa pomaličky presunuli do ďalšieho dňa a my po dlhom 12,5 hodinovom lete letíme konečne nad veľmi pekne osvetlenou Malajziou.

Svieti tu hádam každá lampa na dome a šope. Pilot pristál veľmi seriózne a my sme sa v dobrej kondícii, keďže lietadlo bolo na môj vkus fakt pohodlné, vydali k východu.

Prvý kontakt s Áziou bol pocitovo presne ako keby sa človek u nás vybral v auguste do skleníka odtrhnúť si niečo k obedu. Teplučko a vysoká vlhkosť alebo lepšie povedané nenormálne vysoká.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na letisku prebehlo všetko v pohodičke a úradníčky nás po odovzdaní mini formulárov, ktoré nám rozdali už v lietadle, veselo púšťali cez colnicu objavovať nový svet. Samozrejme, prvá naša cesta bola k autobusovym zastávkam a „taksikom". Tu sa tak taxi totižto píše. Po 20 minútach sme zistili, že taksi pre 5 ľudí pýtal bez ostychu 100 US dolárov a bus do centra mal cenu 9 MYR, čo je asi 2€, akurát sme museli naňho počkať asi 2 hodiny, pretože ten priamy spoj sme nestihli. A tak sme poblúdili po letisku, nakúpili vodu 1,5 l za 2 Ringidy a mapu, ktorá ako sme neskôr zistili, v rukách neskúseného turistu v Kuala Lumpur mala hodnotu menej ako hrsť piesku na púšti.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu

Autobus sa hrnul do mesta šialenou rýchlosťou a dosť dobre som nechápal, ako sa dostane v takom limite do mesta cez deň, keď o 4 ráno letí tak rýchlo, že predné kolesá sa prestávajú dotýkať zeme. Na druhej strane musím povedať, že šofér bol prvotriedny a jazdil s absolútnym prehľadom. A tak sme vystúpili na Sentral Bus Station a po preštudovaní našej novej mapy sme sa rozhodli prekonať vzdialenosť do hostelu Paradiso na Jalan Bukit Binang peši, keďže taximani nám vysvetlili, že to je asi 9km ďaleko a 1 hodina peši. Čo nám prišlo rovnako hlúpe ako 100 dolárov za taxi z letiska. Nebojácne sme vyrazili do nočného kľudu mesta. Ako jedna z nevýhod sa neskôr ukázalo nesprávne určenie štartu našej túry a druhou bola naša psycho- orientačná neschopnosť v tomto novom prostredí. Ulice sú kľukaté a všetko je akosi popremiešavané chodníkmi, riečkami, nadzemnou dráhou a vysokými budovami miešajúcimi sa s množstvom parčíkov a ošumelých domov.

Skryť Vypnúť reklamu

Naša mapa nám prezradila, že stačí ísť asi 2 km peši a po 20 minútach sme na mieste. Skutočnosť však bola celkom iná.

V tomto komplikovanom meste, kde sa niet pre vysoké budovy a siahodlhé názvy komplikovaných uličiek čoho zachytiť, sa z 20 minút stala takmer dvojhodinová tortúra. Ale čo už, veď sme traveleri a backpackeri, a to znamená, že taxi chodí iba na dlhé trate. Po mnohých otázkach a kreslení máp sme nakoniec zistili, že predstavy o značke kruhový objazd sú na míle vzdialené od predstáv Európana. O 3 ráno sme si prekliesnili cestu cez čínsku štvrť a ako sme neskôr zistili, naša prechádzka nám prišla veľmi vhod popoludní, kedy sme už nemali takmer žiadne problémy s orientáciou.

Skryť Vypnúť reklamu
Obrázok blogu

O 7 hodine sme veselo zvonili na dvere Hostela a boli sme láskavo prijatí s údivom, že sme sa rozhodli ísť pešo. Po zdriemnutí si na 6 miestnej zmiešanej izbe, kde už spal jeden okupant - podľa prízvuku Ír so zranenou nohou, ktorý nevedel pochopiť, že ak sa o 7 ráno nahrnie do izby 5 ľudí, tak to asi nepospí, sme zistili, že tu ľudia považujú 1km chôdze za neprekonateľnú vzdialenosť. Prebudili sme sa v celku oddýchnutí, vďaka klimatizácii v bezokennej izbe a zašli sme na raňajky, ktoré sú v cene cca 7€ za noc. Išlo o tradičné euro alebo lepšie povedané anglo- raňajky pozostávajúce z toustov, masla, džemu, čaju a orange džúsu.

Po prehodnotení ďalšieho postupu sme sa vydali hľadať Petronas Towers. Niekto by si pomyslel, že ide o vysoké budovy a sú zovšadiaľ vidieť, ale opak je pravdou.

Sú síce vysoké, ale pomedzi ostatné výškové budovy ich veľmi nevidno.

Chvíľku sme pobudli v blízkom parku, keďže na prehliadku mrakodrapov nezostali lístky. Ak človek chce ísť na takúto atrakciu, musí si privstať a počkať si v jednej z budov na free lístky, čo sa nám nestalo keďže sme prišli do mrakodrapu asi o 11:00.

Obrázok blogu

Zato sme mali možnosť vypočuť si v parku neustále vypiskovanie pani dozorkyne, ktorá pobehovala po parku a upozorňovala turistov na to že, bazéno - fontána v parku z modrých kachličiek je iba pre deti a dospelí majú vstup zakázaný, teda nie až tak celkom - bosou nohou môže človek vstúpiť na modré kachličky, ale do vody nesmie. No na môj vkus dosť šibnutá zábava platiť strážnika na takéto voloviny.

Obrázok blogu

Po oddýchnutí sme sa prebrodili mestom až k Central marketu, okolo ktorého sme prechádzali už ráno cestou do hostela, tam som si objednal v reštaurácii Tajné Recepty vynikajúci tiramisu zákusok, ľadový čaj a polievku s krevetami za 6€. Kúpil našívačku s vlajkou Malajzie a nechal si poriadne obhrýzť nohy rybičkami - Doktor fish. Chlapík čo tam mal bazénik, pýtal za 10 minútovú masege 5 MYR = 1€. Ale sranda to bola preukrutná a myslel som, že skapem od smiechu. Nabehli mi zimomriavky od toho ako sa mi rybičky snažili obžrať nohy od starej kože. Po skvelej masege sme sa vydali na neďaleký trh, kde som za smiešnu cenu kúpil tričká pre synáčika Pepeho 1€ a seba 2€ a po nekonečnom hľadaní a zjednávaní, aj šľapky do sprchy za 10 MYR = 2€. Spokojní sme prešli po (nám) už známej trase do hostela, trošku sme pospali a zbehli sme sa navečerať na blízky trh. K jedlu sme si dali pečenú rybu a lahodnú kukuricu varenú v šupine zhruba za 40 MYR. V hosteli som doobjednal batožinu pre zajtrajší let do Phuketu a objednal taxík na letisko pre 5 osôb za 120 MYR. Ale keďže taký typ akurát nebol, tak sme vzali 10 miestny bus za 140 MYR = cca 5,5 € na osobu. Predpokladám, že provízia spravila svoje.

Pokračovanie článku:

http://cokinasevcik.blog.sme.sk/c/242987/Juhovychodna-Azia-2010-Phuket-1.html#t2

Peter Čokina Ševčík

Peter Čokina Ševčík

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som utopisticky zameraný realista s DNA cestovateľa so skrytou tužbou ísť cestou DO.Taoizmus:Tri drahocennosti v sebe mám a ako tie najväcšie klenoty si ich opatrujem:prvú nazývam: súcit,druhú nazývam: skromnosta tretia je: nedovoliť si v Podnebesí stavať sa do popredia!Pretože mám súcit, viem byt odvážny,pretože mám skromnosť, som schopný byť obetavý,a pretože si nedovolím považovat sa v Podnebesí za popredného,som schopný stat sa nástrojom vodcovstva! Zoznam autorových rubrík:  Juhovýchodná Ázia 2010OdpovedPavučina času

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu