LONDON
Upozornenie pre zaujatých čitateľov. Cestopis nie je písaný za účelom chvastať sa, píšem ho z vďaky k tým, ktorých cestopisy som mal možnosť si prečítať a ktoré mi pomohli zorientovať sa v ďalekej Ázii.
Tak ako je pre človeka prvoradé dýchanie, tak je podľa môjho názoru pre cestovateľa potrebné vedieť kde a za koľko.
Samozrejme, že hovorím, o nazvime to Low Level Backpacker Traveller. Skratka LLBT.
Ostatným snáď pomôže aspoň v otázke: KDE?
Píše sa 20.1.2010 a my sa konečne vydávame na ďalekú cestu do Ázie.
Hlboko v čase, niekde koncom júla, som zakúpil 5 spiatočných leteniek London - Kuala Lumpur za smiešnych 340 € so všetkými poplatkami, jedlom a batožinou na osobu. Neskôr som trpezlivo čakal na ďalšie akcie spoločnosti RYANAIR a na našu radosť som našiel v celku fajn letenky z Bratislavy do Londýna za 40€ na osobu, ku ktorým som neskôr dokúpil pri online checkingu ešte 1 batožinu do podpalubia na ostré predmety a všetko čo sme my 5 nemohli vziať na palubu.
Foto - Plánovaná trasa.
Pri mojej skromnej skúsenosti s lietaním som zistil, že nejaký On line checking vôbec existuje až 1 deň pred odchodom od kamaráta. Pravdepodobne ide o nejakú novinku od nízko nákladových spoločností aby mohli máličko preskúšať vrecká uponáhľaných a nedôsledných turistov. Ak by sme zabudli urobiť On-line Checking poplatili by sme asi 40€ na osobu za to, že nemáme vytlačenú celú letenku aj s kódom a pritom pred pár rokmi úplne stačilo dobehnúť na letisko so zdrapom papiera, na ktorom som mal vypísaný kód, ktorý som si opísal z internetu pri bookovaní.
Batožina sa samozrejme oplatí kúpiť vopred, človek tak ušetrí slušné peniaze, keďže priamo na letisku si zaúčtujú namiesto 16€ pletených cez internet, slušných 35€ .Za nadváhu jeden kilogram navyše, si musíte prikúpiť ďalších 15 kg za spomínaných 35€.
Celkom príjemne ma prekvapila veľkosť batožiny, ktorú som si mohol vziať na palubu. Úplne v pohode som sa zmestil aj so svojim 35 litrovým batohom. A čo sa týka váhy, tak tých 10 predpísaných kíl je v podstate celkom slušná méta, ak idete do Ázie a neberiete si prakticky nič okrem trička a krátkych nohavíc. S výbavou sme to skutočne neprehnali, ale keďže v kalendári máme Január, tak presun do Londýna nás stál máličko oblečenia navyše . Ale podľa našich predbežných výpočtov by mohlo biť v Hanoji okolo 15 februára celkom chladno a niečo teplé sa pravdepodobne celkom zíde.
Túto prvú stranu denníka píšem už v lietadle vznášajúcom sa smerom do Kuala Lumpur. Náš presun do Londýna prebehol celkom hladko, akurát že sme museli zbehnúť na krátku návštevu do mesta, keďže z pôvodného plánovaného prestupového času cca 7 hod nám Ryanair a Airasia urobili 20 hodín, tým, že jeden presunul let z Bratislavy o 6 hodín skôr a druhý naopak odlet z Londýna o 5 hodín neskôr. A tak sme naše okno vyplnili sviežou prechádzkou po večernom Londone. Pri checkingu u Airasia sme dostali super bonus v podobe stravných lístkov za 15 Libier ako odmenu za meškajúci let, čomu som sa trošku čudoval, keďže som o tom vedel mesiac dopredu.
A tu nás zachvátila dilema so stravnými lístkami. Chlapík čo mi ich na checkingu dával povedal 15 libier a podal mi lístky pripnuté k sebe po 5 libier a keďže som videl cenu iba na vrchnom, tak som myslel, že som nesprávne počul. Potom sme behali po Londýnskom Stanstede s akože 5 librovým kupónom a nadávali ako správny Lowcost travellers na spoločnosť Airasia, že za 5 libier sa nevieme akosi najesť a napiť podľa našich predstáv. Ale aké bolo naše prekvapenie keď sme zistili, že kupóny sú vlastne 3 a my si môžeme dovoliť fakt slušný nákup. A tak začalo takmer nekonečné prepočítavanie sendvičov, pív, čokolád tak aby sme z jedného kupónu vytiahli čo najviac správnou kombináciou potravín, keďže drobné z hodnoty kupónu naspäť nevydávali. Čo nám začalo vadiť bolo, že máme priveľa hodnotných kupónov a na palubu nemôžeme vziať žiadne tekutiny, a tak sme investovali do piva vypitého ihneď a sendvičov, ktoré sme si zobrali na palubu. Jednoducho, človeku nevyhovieš ani keď mu ostrou kosou riť poutieraš. Všetko by bolo lepšie keby nebola polnoc a všetky stánky za security zónou by neboli ako sme správne predpokladali pozatvárané. Ale koniec koncov, sedíme v lietadle, ktoré je celkom pohodlné a 10 hodín letu z 12,5 ubehlo celkom fajn. Dostali sme 2x európske jedlo a 2x po 350ml čistej pramenistej. A tak premýšľam nad tým, že si treba vziať nabudúce nejakú šumienku, cez security preniesť iba prázdnu fľašu a vo free zóne ju na wc naplniť vodou a šumienkou. Jednoduché a praktické riešenie oproti neskutočne suchému vzduchu z klimatizácie v lietadle. A samozrejme netreba zabudnúť na čokoládku a sendviče, aby sa s nás pri tých 2 detských porciách na palube nestali, nebodaj askéti.
Pokračovanie článku:
http://cokinasevcik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=243447&bk=9114
