Rawai je úplne dole na konci ostrova po ceste č.4024, tam sa široká štvorprúdovka končí a nastupuje klasická dvojprúdovka. Dorazili sme niečo po 12 hodine a to je najlepší čas, pretože rybári sa práve vracajú z mora s úplne čerstvými rybkami rôznych druhov. Kúpili sme si každý po 1 kg ryby, ktorú nám rybár hneď vykuchal, priniesol do reštáuracie, kde sme už popíjali veľké pivko Singha – poučení zo včera.
Každú rybu sme si dali urobiť na iný spôsob. Dobre sme sa nadlábli, poplatili sme 940 Baht na 3 osoby, čo je na túto turisticky atraktívnu oblasť Thaiska veľmi prijateľná cena, keďže na západnej strane ostrova napr. na Patong beach čo je skútrom 20 minút cesty zacvakáte 10x toľko, nuž čo dodať – tož turistika.
Napapaní sme išli hľadať GSM shop, kde by sa dala dobiť karta, čo sme dostali zdarma na letisku. Najbližší bol zatvorený a nakoniec sme karty riešili až v uličke pri Chalong bay, keď sme sa omylom dostali na našu stranu ostrova. Cestičky sú tu fakt posplietané a neviem, či celý ostrov spláchla tsunami, ale mapy sú rôzneho druhu a sedí akurát smer cesty zo severu na juh.
Ostatné sa mi zdá kadejako popresúvané a nekorektne označené. Ale tento ázijsky štýl mapovania som si odskúšal už v Kuala Lumpur a asi to nebude náhoda.
Karty sme dobili 50 bahtmi pretože od iného operátora nová stála 200 Bht a kredit na nej bol 50 bahtov, takže nám prišlo nezmyselné kupovať niečo možno lepšie.
Slečna nám ochotne dobila kredit a my sme mohli experimentovať s tarifikáciou (bola sekundová) a cenou za min. U nášho operátora TRUE MOVE je cena 1baht za minútu a volanie domov na Slovensko nás vyšlo cca 0,5 € za minútu, čo je v neuveriteěnom kontraste s roamingom naších operátorov. Na naše prekvapenie tu veselo funguje aj O2.
K večeru sme ešte preběhli kopce a okúpali sme sa na Karon brach. Je to jedna z dlhých asi 2 km čisto pieskových pláží.
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-----------------------
26.1.2010 Phuket
Posledný deň na ostrove. Motorky sme si ponechali až do 5 večer, aby sme ešte čo to pobehali. A tak sme si povedali že ideme pozrieť Butterfly Garden. Vyrazili sme smerom na sever a trošku sa pomotali po okraji mestečka Phuket.
Cestou Jose a Janka dostali na svojej hondičke šlussdefekt. Našťastie sme asi o 200 metrov ďalej objavili šikovného motomechanika a ten ich hondičku za 15 minút a 130 Bahtov vyliečil.
O chvíľu sme už stáli na parkovisku pri Motýlej Záhrade a zisťovali, čo a ako.
Vstupné bolo 300 Bahtov a tie sme nemali, pretože sme nestihli vybrať z bankomatu peniaze, a tak sme to otočili smerom – niekam do mesta.
Predtým sme ešte usúdili, že sa nám Záhrada motýľov a hmyzu veľmi nepozdáva, hlavne čo do rozlohy a kvality, a tak sme si povedali, že na ceste Áziou určite stretneme niečo podobné a noblesnejšie. Cestičkami sme sa prebojovali až k bankomatu ATM, a tam som bez problémov vybral peniaze z konta v Mbank. Treba mať na pamati že bankomaty v thajsku a dúfam, že nie v celej Ázii, si účtujú špeciálny poplatok. Tento môj si pripočítal 150 Bahtov.
Preto som usúdil, že lepšie je vybrať väčšiu sumu naraz ako platiť oceľovému kámošovi za službičky. Hneď pri bankomate akási babka predávala pečené ryby, a tak sme polohladní zaútočili na jej stánok. A tu došlo k paradoxu – ak nevieš thaisky je dosť možné, že si nekúpiš voňavú pečenú rybu. Babka len mávla rukou a ukázala na druhu stranu ulice, kde bola nejaká kvázi reštaurácia. A tak nebolo z obchodu nič, lebo sa s nami ani nehodlala ďalej baviť.
Poslušne sme prešli na druhú stranu, zistili, že tam nič normálne nemajú a práskli do koní.
Cestou sme si kúpili v stánku pri ceste banány, ktoré chutia ako banány a na želanie olúpaný 1 kg ananás za neuveriteľných 25 Bahtov.
Brušká sme mali zaplnené dobrotou a ústočká nás nepálili ako na Slovensku pri vianočnej večeri, keď vám huba horí od šupy z ananásu. Tento bol lahodný, zrelý, no proste taký, aký na Slovensku v Tescu v akcii v žiadnom prípade nemôžete kúpiť.
Zakrátko sme objavili sen každého hladného LLBT. Tržnicu! Preskúmali sme jej útroby a čuduj sa svete, presne uprostred bola vývarovňa s pečenými rybami. Nenechali sme sa prehovárať a skúsili sme štipľavú a menej štipľavú.
Tá štipľavá bola naložená v soli hádam rok a pravdepodobne ju kŕmili čili papričkami.
Mne osobne nechutila, ale zato druhá várka bola vynikajúca.
Perfektné na tom bolo, že sme dostali ako prílohu kopec ryže a na stole na nás čakali kopce všakovakého šalátu a klíčkov bez obmedzenia. Šikovný a úslužný chlapec nám priniesol ešte chladenú vodu na zapitie. Keďže asi jediný v tržnici rozumel anglicky a pekne nás obsluhoval, nechali sme mu drobné prepitné, aby si zachoval tieto dobré zvyky aj naďalej.
Výborný obed za 60 Baht, tak to som fakt nečakal.
Po výdatnom obede sme sa pomotali po tržnici a kúpili sme si krátke nohavice z pevného plátna, alebo ako oni píšu aj na plast – 100% Cotton. Ale tieto si svoje označenie právom zaslúžili. Stáli 200 Bahtov a ľutujem, že som si nezobral dvoje.
Na druhej strane ešte máme pred sebou tisícky kilometrov okolo juhovýchodnej Ázie a nemyslím si, že nájsť krátke nohavice bude problém.
Cestou domov nás už nestretlo nič zaujímavé, a tak sme sa na izbe osprchovali trošku si pospali, namastili si spálené časti tela hojivým krémom za 100 Bahtov a relaxovali až do 19:00,medzera kedy som dohodol taxi.
Taxi nás čakalo na dvore, a tak sme mohli nasadnúť do osobného auta šiesti.
Ako vznikol tento biznis sám neviem, pretože som jasne povedal domácej, že chcem minivan pre 6 osôb bez okien za 700 Baht až na letisko.
Opäť sa dostávam k otázke financií, pretož tu v Ázii sú síce ľudia veľmi milí, ale akosi sa niekedy počíta s tým, že zle rozumeli a máličko na to doplatí vždy turista.
Veľmi podobná vec sa nám stala ráno v Bangoku na letisku.
Na letisku v Phukete som sa nechal premasírovať strojom za 20 Bahtov – tak tomu sa hovorí Thajská masege. Po celodennom skútrovaní sa mi to zdala dobrá investícia a neľutujem, že som tých 0,5 € obetoval, aspoň som si spríjemnil 6 minút čakania na let.
Čo sa týka odbavovania formalít a letu, všetko v pohodičke akurát pristátie v Bangkoku bolo také, že som nevedel, že vôbec prebehlo.
Jednoducho pilot asi nebol barbar a lietanie má rád, určite aj lietadla a ľudí. Ako sa hovorí: načo slová, činy vravia za všetko.
Pokračovanie článku: http://cokinasevcik.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=252484&bk=87757
