31.1.2010 Siem Reap
Ráno sme sa pobalili už okolo 7:00 a dopriali si chutné raňajky v podobe omelety, kávy a výbornej, čerstvej francúzskej bagety. Stálo nás to asi 2 USD, takže keď sme neskôr spočítali náklady a výhody oboch hostelov, tak jednoznačne vyhral Khmer Inn Angkor, do ktorého sme sa hneď po raňajkách presunuli. Zhruba o 8:00 sme už stepovali na kvázi recepcii tohto súkromného hostelu. Domáca pani nás pekne uvítala a jej chlapci nám pomohli vyniesť batožinu až hore na poschodie do izieb.
Tento hostel je veľmi príjemný, dobre vybavený a pokojný a čo by človek chcel za 7€ na noc.
V každej z izieb je klimatizácia, uterák, zubná pasta a kefka na jedno použitie, televízia, Wi-fi, fľaša vody na privítanie pre každého hosťa. Proste servis ako vo fajnovom hoteli akurát všetko je included.
Vybalili sme sa a pohľadali sme požičovňu bicyklov, ktorú sme si všimli už včera.
Za 2 USD na deň sme si požičali horské bicykle. Vybavení ako do Álp sme sa rozporuplným tempom rozbehli smerom do ani nie 5km vzdialeného Angkor Wat - zrúcaniny starobylého komplexu, ktorý sme skalopevne rozhodnutí dnes pokoriť.
Cestou Janka dostala defekt a tak sa s Majkou vrátili pre nový bicykel. My traja sme zatiaľ prišli až po mýtnicu Angkor Watu. Tam sme zistili, že vstupné na 1 deň je 20 USD a na 2-3 dni 40 USD. Pri tejto cene sme to otočili a vzali krížom cez džungľu.
Takto sme obehli mýtnicu a po stretnutí s babami sme sa dlhou cestou odviezli až k bránam Angkor Watu. Tam sa pri vstupe kontrolovali lístky, ktoré sme samozrejme nemali a nezostalo nám nič iné iba šlapať ďalej a hľadať niečo normálne na prezretie.
Náš výlet po obrovskom komplexe stavieb roztrúsených kade tade bol korunovaný úspechom.
Jeden z monumentov bol voľne navštíviteľný a neskôr sme našli oveľa vačší.
Lozili sme hore dole po chráme a nachvíľu som si zdriemol v jednom z výklenkov vo veži chrámu.
V popoludňajšej horúčave sme nakúpili plechovky piva ako pre 3 roty.
Pivo bola naša záchrana a pri jeho kupovaní sme neboli ochotní dať viac ako 5 USD za 6 kusov, keďže v obchode ho všade kúpite za 1 USD. Nakoniec sme dosiahli výborný pomer 4 USD za 6 pív. V stánku sa nám podarilo nakúpiť tričká s motívom Angkoru takmer po 1 USD za kus. Smiešna cena a navyše som mohol moje tričko použiť ako tlmiacu vložku pod zadok, pretože super terénne bicykle, ktoré sme si požičali boli totálne šmejdy s proporciami pre kambodžskú robotnícku triedu a nie pre statných europanov. So sedlovkou o 30 cm kratšou, ako by bolo treba, toho človek moc nenarobí. Nehovorím o priblblom nápade vziať si horské bicykle namiesto klasiky, na ktorej nás mimochodom ostatní cestovatelia bledej pleti míňali len tak svišťalo.
Na prach rozbití sme sa doterigali domov, vrátili opachy do požičovne a po oddychu sa opäť vybrali do mesta na večeru a masáž.
Najprv sme vyhľadali masážny salón zo včera a nechali sa khmérkami pekne premasírovať olejom za 7 USD na hodinu.
V porovnaní s masážou v Bangkoku to bolo o čosi slabšie, ale na druhej strane tu sme si dali olejovú masáž a masérka asi nedokáže tak dobre popreberať svalstvo ako pri suchej masage.
Vymasírovaní sme zbehli na večeru do reštaurácie pri trhu a opäť sme vyskúšali khmérsku kuchyňu. Tento druh kuchyňe mi v podstate vyhovuje pretože nieje premrštene ostrá ako thajská a má dosť podobné zloženie ako slovenská, samozrejme okrem šnicľa a krumpľov.
Keďže Kambodža bola nejaký čas pod francúzskym protektorátom, ľudia tu navzdory tomu, že je tu chudoba a nevzdelanosť, pochytili z môjho pohľadu od francúzov zopár pekných vlastností, akou je nevtieravá úslužnosť, ktorú by ste márne hľadali v reštauráciách a ubytovacích zariadeniach na Slovensku, aranžovanie jedla podľa mňa ďaleko lepšie ako v Thajsku, a francúzsky štýl kuchyne do ktorého spadá aj spomínaná domáca výroba neskutočne dobrej bagety.
A opäť nastal čas na prechádzku do hostela, prípadnú sprchu a spánok tentokrát už v klimatizovanej izbe o troch posteliach a spoločnej kúpeľni so susednou izbou.
