Vladimír Valovič je v kreatívnom svete známy najmä z prostredia vizuálnych efektov a kompozitingu, nakoľko tvorí a pracuje ako VFX umelec. Jeho najznámejšie projekty zahŕňajú prácu na filmoch ako Harry Potter a Dary Smrti 2, Strážcovia Galaxie 1 a 2, Skyscraper, film Detektív Pikachu, Terminátor 6, Star trek. Držiteľ Oscara a niekoľkých cien BAFTA je jedným z príkladov úspešných Slovákov v zahraničí, ktorí sa po rokoch vrátili na Slovensko a snažia sa svojou troškou prispieť k pozitívnej transformácii Slovenska a regiónu, v ktorom sú doma, čo je pri Vladovi región Horná Nitra. O svoje skúsenosti sa rád podelí, a niektoré z jeho myšlienok si môžete prečítať v rozhovore nižšie. Ďalšie poznatky zdieľa aj prostredníctvom online akadémie compozitive, ktorú založil pred niekoľkými rokmi, a ktorej absolventi sú šikovní tvorcovia vizuálnych efektov a kvalitou odvedenej práce porovnateľní so svetovými VFX umelcami. Aj v kreatívnej brandži je toho mnoho, kde by sa Slovensko mohlo inšpirovať tým, ako by nás inovácie a technológie v spojitosti s využitím prírodného bohatstva, ktoré tu máme dokázali posunúť na nový umelecký level. Začneme ale postupne.
Čo si má verejnosť predstaviť pod pojmom VFX, kompoziting a prečo je pre Teba táto práca zaujímavá?
Kompoziting častokrát nazývam fotomontáž v pohybe. Ide o jednotlivé vrstvy, ktoré sa musia spojiť do jedného fotorealistického celku. Kompozitor dostane všetky natočené zábery, všetky vrstvy, fotky a spojí ich tak, aby z nich vytvoril akoby jeden ucelený záber podľa predstáv klienta.
Najviac ma na tejto práci baví kreatíva, a to, že človek vie častokrát záber vytvoriť z ničoho, alebo aj vytvoriť zo slnečného dňa upršaný deň, vytvoriť rôzne efekty, pridať predmety tam, kde na pôvodných záberoch neboli, spraviť zo súčasného záberu záber z minulosti, retušovať. Kompozitor dolaďuje všetky detaily, dáva pozor, aby na záberoch, ktoré by mali byť z 30. rokov boli retušované elektrické káble, alebo aby na záberoch z Paríža, ktoré sa robia z Prahy, neboli české názvy ulíc, ŠPZtky a podobne. Človek sa pri tejto práci tiež musí vedieť vynájsť. Na žiadny záber neexistuje jedno riešenie a aj to je tá výzva.
Kde hľadáš nápad keď máš vytvoriť niečo od nuly?
Záleží na tom, čo mám vytvoriť. Ak je to niečo konkrétne čo existuje, tak sa snažím nájsť referencie v reálnom živote. Ak by som mal napríklad vytvoriť nejaké štrajky, pozriem si zábery napríklad z protestov v Hongkongu. Ide o jednoduché referencie, ale človek častokrát musí vedieť zadať dobré kľúčové slovo do vyhľadávača.
Precestoval si mnoho krajín, od Česka, Veľkej Británie, mal si ambíciu ísť študovať do Sydney, až si nakoniec zakotvil na dlhšie v Kanade. Prečo práve tam?
Kanada sa vyznačuje ako Hollywood severu, najmä Vancouver, ale dnes už aj Montreal, či Toronto. Veľa ľudí ani nevie, že polovicu hollywoodskych filmov, ktoré pozerajú, bolo natočených vo Vancouvri. Vancouver je veľmi univerzálne mesto, podobne ako v Európe Praha. Tak ako môžem z Prahy spraviť Budapešť, Paríž, či Moskvu, tak môžem z Vancouvru spraviť takmer akékoľvek severoamerické mesto, ktoré nemá svoju dominantu. Seattle sa dá veľmi jednoducho urobiť z Vancouvru, no taký New York skôr nie – možno niektoré jeho časti. Vancouver má pobrežie, mrakodrapy, prístavy, ostrov, kúsok za mestom je lyžiarske stredisko. Kúsok za Vancouvrom je Vancouver Island, na ktorom sa natáčala Planéta opíc, veľmi jednoducho sa tu dorobí dažďový prales.
Postupne sa do Kanady začali presúvať rôzne štúdiá, súviselo to aj s úľavami na filmovanie a postprodukciu a naakumulovalo sa tam niekoľko veľkých štúdií, čo otváralo kopec príležitostí.
Bavila Ťa grafika od detstva?
Už od mala som veľa kreslil, hral sa s farbami, skúmal, aké kombinácie farieb sa k sebe hodia, na strednej som sa potom venoval graffitom. Ja sám som po maturite vedel, že nechcem ísť na vysokú školu na Slovensku, lebo som nenašiel žiadnu takú, ktorá by ma bavila, a ktorá by bola spojená s kompozitingom. Nechcel som zabíjať päť rokov niekde, kde som vedel, že sa nenaučím to, čo chcem. Bol som a stále som presvedčený, že veľa odborov netreba študovať na vysokej škole, ale stačí nejaká kratšia, ale zato intenzívna odborná výuka s presným zameraním na konkrétnu tematiku.
Čo si kreslil najradšej?
Komiksové postavičky ako He-Man, Skeleton, Ninja korytnačky, Spiderman, Firewoman, Batman.
Čo Ťa viedlo k založeniu online akadémie kompozitingu?
Školu som založil ešte v roku 2016, kým som bol v Kanade. Nápad vznikol o rok skôr, keď sa mi začali ozývať mladí ľudia z Čiech a Slovenska, že by sa chceli naučiť robiť vizuálne efekty, kde sa to majú naučiť, a čo s tým. Bolo to v čase, keď som ešte len prišiel do Kanady a vedel som, že ich nemôžem učiť osobne, ani že sa na Slovensko tak skoro nevrátim. Kompoziting sa nedá naučiť za desať hodín na víkendovom kurze, takže som musel hľadať spôsob ako to naučiť poriadne a na diaľku. Vymyslel som teda koncept online akadémie, kde som nadizajnoval postupne 13 týždňov po 5 dní, čiže 65 lekcií, ktoré majú rôznu dĺžku od 1,5 po 4 hodiny, dokopy je to zhruba 164 hodín. Každá lekcia sa ale dá pozerať ľubovoľne, a tak ako má človek čas. Po roku a pol sa akadémia spustila a otvorila pre prvých záujemcov. K dnešnému dňu mám okolo stovky študentov, ktorí to skúsili a začali za učiť tvoriť vizuálne efekty. Dnes po skončení školy sa tomu naozaj veľká časť z nich venuje, robia veľké projekty, dokonca väčšie ako som robil ja a jeden bývalý študent už robí supervízora na veľkom projekte v zahraničí, ďalší sú v Nemecku, Česku, Kanade, Anglicku. Program je zatiaľ iba v slovenčine, takže uchádzači sú Slováci a Česi. Postupne sme pridali aj desktopovú a mobilnú aplikáciu, takže študent má všetky lekcie po ruke. Tiež si vie lekcie a videá zastaviť a v danom čase dopisovať poznámky, ku ktorým sa vie opakovane vrátiť. Toto je niečo, čo prví študenti nemali, ale postupne sme celú výučbu vyvíjali. Dôležité je, aby sa do kurzu pustili tí, ktorí to myslia fakt vážne, a ktorí by sa vizuálnym efektom chceli venovať. Kompoziting nie je ale pre každého, a niektorí postupne prídu na to, že ich to nebaví, no na druhej strane, každý, kto sa tomu chce venovať sa po absolvovaní kurzu reálne tejto oblasti venuje. Mám dokonca študenta, ktorý ten kurz videl celý asi 8 alebo 9 krát, čo je pri 164 hodinách viac ako 1300 hodín, a vždy tam našiel niečo nové, pracuje na sebe, dosahuje neskutočné výsledky, robí to už tri roky, má za sebou prácu na 10 filmoch, je jedným z najlepších v štúdiu, a to nemá ani 30 rokov. Ako všade, aj v kompozitingu výsledky prídu, keď na sebe človek pracuje. A bez ohľadu na to, či ste dievčatá alebo chlapci a bez ohľadu na vek.
Počula som, že sťahovanie z Kanady počas Covid-19 pandémie bolo zaujímavé.
Museli sme sa narýchlo rozhodnúť čo spraviť. Začala pandémia, nemali sme v Kanade prechodný pobyt, iba víza, a celkovo to bolo veľmi náročné, nikto nevedel čo bude. Nakoniec sme sa rozhodli presťahovať sa urýchlene, s menšou prípravou a väčšom strese, s manželkou, dvoma malými deťmi. Sťahovali sme sa komplet s 12-metrovým kontajnerom a s väčšinou najcennejších vecí. Veľa ľuďom to nedávalo význam, ale je veľmi komplikované predávať niečo na poslednú chvíľu, alebo aj darovať, a hlavne, ak by to malo byť pod cenu. To, čo pre človeka má význam, keď to denne používa, tak pre človeka, ktorý to chce kúpiť použité, to má desatinovú cenu, ale pre mňa to má stále tú istú cenu. Bola to náročná, ale zaujímavá skúsenosť a som rád, že sme ju podstúpili, aspoň bude na čo spomínať , či už na 20-hodinový let v rúškach s deťmi a psom, celé to dokopy vytváralo taký zaujímavý príbeh.
Na čo si si nemohol zvyknúť v zahraničí?
Iná mentalita, v dobrom aj v zlom. Hlavne v Kanade to bolo dosť cítiť rozdiel, že človek je mimo Európy a sú tam všetci takí vystrašení, keď sa človek rozpráva o čomkoľvek, trochu kontroverznejšom, tak nevedia vôbec sa nejako baviť o tom, sú takí bojazliví. V Kanade ma prekvapil aj milý prístup ľudí, to som nevidel nikde inde ešte a to bolo niečo čo sa nedá porovnať, ani v Česku, ani na Slovensku, to nie je že sto a jedna, to je že tisíc a jedna. A nie je to jeden človek, ale všetci sú takí.
Máš nejaký vzor?
Nemám asi jeden taký konkrétne meno, ale určite sú takí ľudia, ktorí si môžem od nich brať inšpiráciu, donedávna to bol svojím spôsobom aj Will Smith, dokým nespravil to čo spravil na Oscaroch. Takisto Sylvester Stalone dokázal neuveriteľné veci, ako sa prebojoval v Amerike z cudzinca, a z ničoho, napísal scenár na Oscarového Rockyho, a ešte dokonca scény, ktoré robí a tie nové filmy akčné robí dokonca aj choreografiu, častokrát to točí on sám, aj s tým, že sa zraní. Taktiež Arnold Schwarzenegger mi príde ako vzor, tiež že z rakúskeho ničoho len cvičil a stal sa guvernérom Kalifornie, to je proste neuveriteľná vec podľa mňa, nemá to obdoby. Takíto ľudia sú inšpiratívni, aj keď som si to nikdy neuvedomoval v čase, keď som vyrastal, len som ich videl v tých akčných filmoch, to boli takí bežní hrdinovia, ale keď si potom človek pozrie ten jeho príbeh, a ako ťažké to musel mať, človek čo ani po anglicky nevedel poriadne a prišiel do Ameriky v tých rokoch. Navyše keď to teraz viem porovnať aké to bolo pre mňa keď som prišiel do Kanady, v úplne inej dobe internetu, komunikácie. Ale prísť vo vtedajších rokoch do Ameriky a dokázať to, čo on, to je pre mňa veľká frajerina.
Pri práci na ktorom filme si vnímal najkvalitnejšie odvedenú prípravu a prácu?
Pri väčších projektoch je cítiť tú pripravenosť, napríklad Strážcovia galaxie, tam bolo vidieť, že režisér mal všetko premyslené a pripravené, vrátane bohatého rozpočtu. Na každý záber sme mali pripravených 5-6 záberov - bol natočený obyčajný záber, potom bol natočený bez hercov, potom bol natočený s plyšovým mývalom a potom so zeleným hercom, aby vedeli, kde má byť, a potom sú zábery s chrómovou a šedou guľou kvôli referencii svetla a podobne. Všetko bolo neuveriteľne detailne pripravené. Keďže boli aj zábery s plyšovým zvieraťom, tak my sme potom vedeli presne ako má vyzerať ten počítačový, čo sa týka svetla a podobne, a je to niečo, čo je extrémne cítiť v príprave.
Musíš byť informovaný aj ohľadom celého deja?
Nie celého deja ako filmu, ale určite deja sekvencie, kvôli kontinuite, aby sme pochopili o čo sa jedná. Netreba to nevyhnutne ani pre každý efekt, ale pre niektoré kreatívne veci to treba.
Stretávaš sa aj s hercami? Napr. Jason Momoa?
Mohol som sa s ním stretnúť, lebo prišiel do štúdia a ja som tam akurát nebol, a tak som to mal s ďalšími troma hercami. S Tildou z Doctor Strange, ktorá tiež bola v štúdiu a ja som bol na obede, Tom Cruise tam bol keď sme robili Guardians kvôli filmu Edge of tomorrow. Vždycky som ich nejakým spôsobom minul.
Musíš vedieť udržať tajomstvo ohľadom deja?
Film je tak popredu častokrát keď na ňom pracujeme my aj pol roka dopredu, a veľakrát ešte nie je vonku ani trailer, takže ľudia si to ťažko vizuálne predstavia čo robíme a nikoho to nezaujíma. Keď ale potom idem do kina na nejaký film, na ktorom som spolupracoval, to sa nedá neokomentovať. Najmä, keď na tom človek pracuje pol roka alebo aj viac, tak je to svojím spôsobom ako moje dieťa a vtedy to zvyknem okomentovať, že toto sú moje zábery, to som ja nafarbil a podobne. Inak to vtedy prežívam.
Ako najradšej tráviš voľný čas?
V Kanade to bolo najmä fotenie. Veľmi rád som fotil sovy a orly, chodil sa prechádzať a hľadať ich v delte vo Vancouvri. Tam som sa pomerne dlho venoval aj foteniu prírody, zvieratám - medvede, jelene, horské ovce, všetkému, čo tam bolo. Baví ma fotiť tú istú vec v inej atmosfére - v hmle, v daždi, v rannom svetle, vo večernom svetle. Fotenie tiež veľmi súvisí s kompozitingom, fotenie používa optiku a v kompozitingu tú optiku robíme digitálne. Rád chodím na bicykel, turistiku a otužujem.
Nikdy Ťa nelákalo ísť do Hollywoodu?
Ani nie že nelákalo, ale nikdy nebola konkrétna príležitosť a nikdy sme si nepovedali, že teraz ideme. Dokonca som nebol ani v Seattli. To je tak, keď človek má niečo blízko, tak to odkladá, lebo si povie, že tam môže ísť hocikedy.
V čom by sa Slovensko mohlo inšpirovať inými krajinami?
Ja som dlho bol protagonista toho, že by sa tu mali zaviesť úľavy na filmovanie, čo sa už stalo nedávno, myslím, že minulý rok, že máme na Slovensku 33%, práve tie na filmovanie aj na postprodukciu.
Čiže keď Slovensko bude také otvorenejšie čo sa týka byrokracie, papierov, a hlavne tých percent, ak ostanú, lebo teraz je to 33%, ale potom sa to zníži na 20% po prečerpaní nejakého ročného limitu myslím. Veľké produkcie donesú prácu šoférom, kameramanom, osvetľovačom, cateringu, všetkým odvetviam, ktoré sú potrebné vo filme, vrátane výroby kulís, výroba z dreva, z látky, chovatelia koní, zvierat, dablérom, kaskadérom, je toho veľa, čo by sa tu nabaľovalo. Aj v Česku to funguje, v Maďarsku tiež, my sme takí najviac pozadu, ale začína sa to meniť, ale pomaly.
Kde vidíš Slovensko, aká je Tvoja vízia pre Slovensko?
Môj taký sen voľakedy bol spraviť zo Slovenska také Silicon Valley, mať tu skôr výpočtovú techniku, nebyť len typická automobilová veľmoc, ale skôr sa zamerať na umelú inteligenciu, film, video, čokoľvek s počítačom. Máme tu skvelých šikovných ľudí, kvalitnú výrobu hier, kybernetických riešení, aj firmy, ktoré robia reklamu a efekty, len škoda, že väčšina týchto ľudí potom odíde do zahraničia, kde si skôr nájde uplatnenie. Ja by som to týmto smerom videl, že čo najviac uvoľniť ruky a čo najmenej byrokracie aby bolo, plus ešte ten daňový aspekt, čo som spomínal a toto si myslím, že veľmi pomôže Slovensku v tomto smere, a zároveň aj turizmu. Veľmi dobrý príklad je napríklad Nový Zéland alebo Chorvátsko. Na Novom Zélande točili Pána prsteňov, Hobita, a odvtedy tam chodia ľudia po tých miestach, kde sa natáčalo, a ktoré tam nechali postavené. Takisto v Chorvátsku patria miesta, kde sa točilo Game of Thrones medzi najnavštevovanejšie, a krajiny z toho ťažia. I keď to môže byť aj kontraproduktívne možno, najmä, keď tam pricestujú milióny turistov mesačne. Ale jednoducho toto by mohla byť cesta pre malú krajinu v strede Európy.
Máme krásne hrady, zámky, jaskyne, unikátne hory, máme tu všetko okrem mora, aj veľké lúky, ktoré sa dajú využiť na natáčanie bojov vo filme. Ja sám som ukazoval náš Bojnický zámok kolegom z Nového Zélandu a Kanady, a neverili, že to je reálny zámok, mysleli si, že to je to zámok z dielne Disney. Podobne Spišský hrad, Oravský podzámok a ďalšie. Krajina sa musí prezentovať, aby o nej vedeli. Ani v Amerike žiaľ nie každý vie, že Slovensko existuje, takže treba robiť zaujímavé promo, videami alebo inak.
Ako vnímaš možnosti kompozitorov a tvorcov vizuálnych efektov, ktoré otvárajú nové technológie a inovácie? Je kompozitor limitovaný technologicky? Vnímaš tu nejakú bariéru?
Technicky možnosti pomaly už dosahujú level, že nebudeme limitovaný. Ešte stále sú tam malé limity, pri niektorých malilinkých veciach, ale my si skôr tie limity vytvárame sami. Posledné dva-tri roky si myslím, že ľudia už nehrajú na kvalitu, to je najväčší problém. Vidím filmy, ktoré sa robili v roku 2006 až povedzme v období 2013 - 2015, že sú kvalitnejšie ako filmy z rokov 2020 - 2021 a to preto, že sa robia na kvantitu a nie na kvalitu. Napríklad, keď som prišiel na Harryho Pottera, tak som tam mal dva - tri roky praxe, a bol som jeden z tých najmladších. Potom boli v tíme ľudia s 10-12 ročnou praxou a boli to kompozitori, ktorí vedeli a cítili. Dneska po 12 rokoch takmer nikdy nerobíš kompoziting. Naopak, už po piatich rokoch je z teba supervízor. A toto mi príde väčší limit ako technika, prípadne kreatíva, tá sa dá tiež vymyslieť.
