PONDELOK - „martýr": Rozliepam oči, telo i duša narieka, sozdesom a plný nervov začínam týždeň v práci. Sedím za pracovnýmstolom, preklínam život, pohľadom bijem každého tvora, civiaceho na môj sčastiupravený vzhľad. Zlé a nedomyslené myšlienky mi tečú hlavou ako rieka,vylievajúc sa zo svojho koryta. Nastáva koniec začiatku kruhu, telo i dušazaspáva s očakávaním ďalšieho dielca sedemdňovej mašinérie našich životov.
UTOROK - „flegma": Rozliepam oči, telo i duša narieka, zdesa nervy možno vidieť na ceste ústupu. Sedím v práci, mŕtvy či živý,nevadí. Začínam sa pozerať na okolie môjho ega, začínam klásť otázky, nonečakám odpovede. Myšlienky sa prestávajú vylievať z koryta plynuléhotoku, neusmerňujem ich však k požadovanému cieľu ... nevadí. Končí sadruhý deň cyklu, idem spať, čo už...
STREDA - „reinkarnácia": Otváram oči, telo i duša si utierajúslzy a začínajú sa usmievať. Ako keď pozorujete malé dieťa, ktoré prestávaplakať a začína sa smiať. Ten pohľad milujem! Sedím v práci,tentokrát výhradne živý, plný otázok a čakaní na odpovede. Kreativitoua inovatívnosťou priam prekypujem, chcel by som niečo zmeniť, niečo urobiťlepšie, efektívnejšie. Myšlienky sa zlievajú do jednej, plynú usporiadanýmtokom, pripomínajúc krv v žilách. Cítim svoj vlastný tep, vidím sav zrkadle, cítim vôňu ostatných ... žijem!!!
ŠTVRTOK - „adolescent": Oči mám otvorené skôr, než ich vôbecotvorím, pozorujem veselý tanček tela s dušou. Pracovný stôl sa mení na veľkézábavisko. Akoby som sedel znova v pieskovisku, lopatkou plnil vlečkutatrovky a staval hrady ... jednoducho, tvorím. Názory iných priamvyžadujem, pozorujem každý detail na ľuďoch vôkol mňa. Uvedomujem si, že tu niesom sám, že to nie som len ja, že sme na to viacerí. Myšlienky súv požadovanom cieli, začínajú stavať pyramídu, pozostávajúcu z prvejdlhej spodnej rady menej dôležitých myšlienok a postupujúcej až k tejjedinej, najhlavnejšej, na samom jej vrchu. Schyľuje sa ku koncu tejto eufóriea ja sa po prvý krát teším na ďalší deň. Rýchlo preto zaspávam, aby tobolo čo najskôr.
PIATOK - „leto života": V očiach sa mi blyskne nejednahviezdička šťastia a radosti, telo s dušou penetrujú. Pracovnástolička je nútená tancovať pod mojim zadkom. Hladkám svoj stôl, kalkulačku,perá, kávičku si užívam plnými dúškami. Svojmu okoliu som dokonale otvorený,nik u mňa nenájde zatvorené dvere (okrem tých, ktorí k mojim dverámnemajú z istých dôvodov prístup vôbec). Otáčam sa dozadu, rekapitulujem,zmenil som už niečo? Urobil som to dobre? Ak aj nachádzam negatívne odpovede,nič mi neskriví úsmev mojich očí. Pyramída myšlienok je kompletná, starovekíEgypťania by závideli kvalitu materiálu. Nastáva večer, plný eufórie popíjams kamarátmi, oslavujem tento deň, uvoľnujem sa, recyklujem. Zatváramunavené oči, ukladám do postieľky telo popri duši. Svieca vedomia hasnea ostáva po nej len špirála dymu, rozplývajúceho sa po nebi.
SOBOTA - „ja": Odhŕňam závesy očí, vstávam z postele, srdcebije šťastím ... otáčam sa, kde sú? Aha, telo i duša ešte spiav nádhernom objatí. Dobre teda, nech si ešte pospia, veď je sobota.Pracovný stôl a jeho komponenty s radosťou vymieňam za banality okolomňa. Pozerám z okna, slnko očaruje svojimi lúčmi, idem navštíviť prírodu.Som dokonale šťastný, myšlienky dnes majú voľno. Užívam si každú sekundičkusladkého „ničnerobenia". Ľudia v mojej blízkosti sú si zrazu takí blízki,úsmevmi na tvárach vytvárajú pláne zasiate slnkom. Každý sa stáva kúzelníkoma vyťahuje spod klobúka jednu dávku uvoľnenia a šťastia za druhou(nemám tým na mysli drogy J). Blíži sa koniec, ach, kiežby nebol.
NEDEĽA - „predzvesť ...": Oči mám otvorené, neviem však, čiv nich nachádzam úsmev alebo nárek. Duša sa poškriepila s telom,horko - ťažko ich dávam znova dokopy. Slnko sa snaží pretlačiť zopár lúčov skrzšedé mračná. V rádiách hraje Beethovenova „Osudová", azda ide koniecsveta? Zo všetkých síl sa snažím ešte stále usmievať, no niečo mi blokuje svalyna ústach. Nesmejem sa, neplačem, asi som zaradil neutrál. Dumem, či sa mámniekam vybrať alebo len tak bezducho sedieť, ležať doma. Vyberám si však prvé.Opúšťam klišé domova, idem na prechádzku. Ožívam, smejem sa, znova vnímamúsmevy iných. Vraciam sa domov, úsmev nechávam za dverami, vzlykám. Zatváramoči, no nechcem ich ráno otvoriť...
PONDELOK - „MORD" !!!
