Jeho meno je ženského rodu a znie „ALICE“. Viem, vyzeráto akoby sme doma chovali hermafrodita, ale to meno sme odvodili od spevákaAlicea Coopera. Sme tak trochu dosť rocková rodina.
Alice má svoju „WC bedničku“ na balkóne (bývame na šiestomposchodí ... toto je veľmi podstatný fakt v kontexte môjho príbehu)a proste, keď to na neho príde, postaví sa pred balkónové dvere, párkrátspraví to svoje obligátne „mňiaaaauuu“, no a keď nám to už lezie na nervy,niekto mu otvorí dvere a pustí ho na „popravisko“ (vysvetlím neskôr).Vlezie do bedničky, zanechá tam pár čevabčiči, zahrabe to a zrazu sa začnenudiť. Otec mu spravil z dosák takú jeho rozhliadňu, na ktorej on (Alice,nie otec) skúma každý pohyb chodcov, áut, múch a najmä vtákov.
Jedného slnečného dňa sme ho išli vpustiť späť do bytu.Čakalo nás tam však prekvapko, kocúrka nieto. Hľadali sme ho všade po byte,skúsili sme snáď aj chladničku. Mama zrazu skríkla, že ten debil skočilz balkóna a je dole v tráve. Šla teda po neho dole. On sa všakmedzitým nejako pozviechal, niekto otvoril vchodové dvere a šup ho, dnu.Rovnako ako Rišo Muller si to namieril po schodoch hore až k našim dverám,zatiaľčo mama šla výťahom dole na záchrannú akciu. Keď sa vrátila, čakala ju táchlpatá kôpka priamo pred našimi dverami. Verte, neverte, nemal skrivenú anilen mihalnicu. Happy end.
Zhruba o mesiac sme znova šli otvoriť balkónové dverea všetko sa to zopakovalo znova. Tentokrát sa mu skok trošku nepodaril.Sused na treťom poschodí má satelit, ktorý príliš vyčnieva, a stal sa pre nehoteda akousi medzistanicou. Mama – záchranárka ho vtedy našla v zlom stave,vyľakaného a ukrytého pod stromom. Hlavičku mal napuchnutú a ňufáks ústami nevyzeral dvakrát prívetivo. Myslím, že aj s nohami niečomal. Nejedol asi týždeň, nekomunikoval, nereagoval, až nás v jedno ránoprebudilo mniaukanie. Začal znova jesť, žiť. Niekto nám ho vrátilz miesta, kde sa rozhoduje, či pôjdeme hore alebo dole.
Odvtedy si skočil ešte trikrát. Ale to len tak. Chce sa asipresvedčiť, či skutočne disponuje tými deviatimi pokusmi tak, ako mu to bolopovedané pri počatí. Nuž, má už len štyri. Držím mu palce, aby sa nimi moholchváliť aj naďalej.
