
Pribrzdila som a zastavila, môj syn vybehol a vrátil sa aj s kamošom. Obzrela som sa na zadné sedadlo, aby som ho pozdravila. Pohľad na synovho kamoša vyčaril v mojej duši sekundové prekvapenie a následne na tvári úsmev.
Sedel tam chlapec tmavšej pleti, pekne odzdravil, vyzeral milo a slušne. Cestou sme sa chvíľu rozprávali o tábore, o prázdninách...
... a ja som bola hrdá na svojho syna, že kamarátov si nevyberá podľa farby pleti, ale má úplne iné kritériá...