Začiatkom osemdesiatych rokov sa v sci-fi začal čím ďalej, tým viac dostávať do popredia nový žáner, ktorého základ tkvel v fyzickom spojení tela človeka s technikou. Autori vo svojich dielach začali zobrazovať ľudí, ktorí vlastne už ani neboli ľuďmi vo svojej podstate. Ich telá boli prešpikované nanotechnologickými implantátmi, ktoré značne upravovali schopnosti človeka ako po fyzickej, tak po psychickej stránke. Atmosféra v týchto dielach sa niesla vždy v temnom až zúfalom duchu z toho, že pravé ľudské vlastnosti a z nich prameniace typicky ľudské „talenty“ sa vytrácajú a s nimi sa vytráca všetka ľudskosť. Tento žáner dostal práve kvôli vyššie spomenutým implantátom názov cyberpunk a zhruba 10 rokov viedol žáner sci-fi. Medzi najvýznamnejších autorov patrili jeho mentor William Gibson, alebo Bruce Sterling. Do rúk sa mi teraz s odstupom času dostáva jedno z majstrovských diel cyberpunku, Schismatrix a to dokonca v jeho reedicii. To už stojí za jeho preklepnutie.
Kniha začína románom Schismatrix, ktorý je umelecky najhodnotnejšou časťou Sterlingovej cyberpunkovej tvorby. Píše sa rok 2213 a ľudstvo je rozdelené na dve frakcie. Geneticky modifikovaných Tvárnych a Mechanistov, ktorí sú pravým opakom Tvárnych a ich telá sú prešpikované umelými implantátmi. Tieto dva kartely vedú medzi sebou vojnu. Vojnu o nadvládu nad svetom, svetom o rozmeroch slnečnej sústavy. V centre tohto konfliktu sa nachádza Abelard Lindsay, ktorý je členom vzbúrencov v malej kolónii Mare Serenitas. Jeho zrada voči vládnucej byrokracii je odhalená a trestom preň je vyhnanstvo na planéte Mare Tranquillitatis. Nezostalo mu nič, len právo na smrť. Od tohto momentu autor rozohráva príbeh plný zvratov a neuveriteľných náhod, ktoré v sebe spájajú to najlepšie zo cyberpunku a space opery. Práve týmto krokom sa autor odlišuje od ostatných autorov cyberpunku, pretože nevykresľuje víziu budúcnosti planéty, ale priamo budúcnosť celého vesmíru. Je to svet, kde ľudstvo vo svojej podstate neexistuje. Ľudia sa už dávno nerodia, ale „tvoria“ v laboratóriách. Typicky ľudské črty ako umenie, pocity sú len slovom bez významu. Manželstvo stratilo svoj pôvodný význam a má len materiálny charakter, keď sa dvaja berú len kvôli spoločenským výhodám a nie z čírej lásky. V tomto svete sa mení stav vesmíru s každým okamihom a boj oboch frakcií naberá čisto obchodný charakter, keď sa do hry primiešajú Investori. Cudzinci z inej galaxie, ktorých životným cieľom je zo všetkého vyťažiť zisk. Takto sa z vojny stáva fraška, ktorá sa nemôže skončiť, pretože to Investori disponujúci vysoko pokročilou technológiou kvôli konkurencii na trhu nedovolia. V tomto svete sa ideológie rodia ako huby po daždi, aby vzápätí skonali v bolestnom kŕči sledu udalostí. Je to svet, kde výnimočnosť jednotlivca je hlboko zatlačená do úzadia a v ktorom znamená boj proti spoločnosti smrť, čo by bolo vykúpením, ale v horšom prípade vyhostenie na planétu plnú zločincov a pochybných frakcií. Takto dopadne aj Abelard. Čitateľ by si myslel, že vo vyhostení zvolí radšej smrť, než by sa mal podvoliť spoločnosti. Abelard to však neurobí a v každom momente, keď má dôjsť k tomu, že sa tvárou v tvár stretne v boji s osudom, uteká. Je mu jedno, čo necháva za sebou, ale uteká. V tom autor zachytáva tragiku hlavného hrdinu cyberpunku, keď hrdina v hrozbe smrti radšej utečie, než by sa mal stretnúť v boji so spoločnosťou. V knihe sa tak do priameho súboja dostáva len raz a aj to len pod vplyvom drog. Nesie však z toho kruté následky. Kým v mladosti bol zapáleným Tvárnym, ako roky pribúdajú, jeho odhodlanie slabne a slabne, až sa ho nakoniec vzdáva. Ako starec sa nakoniec stane hlavným predstaviteľom nového myšlienkového smeru, ktorý sa ale nakoniec sa, rovnako ako všetky ideológie v tej dobe, rozpadá pod tiažou okolností. Na hlavnej postave, ale i množstve vedľajších postáv autor ukázal, že vie skvelo kresliť charaktery. Charaktery, ktoré nie sú čiernobiele a ktoré menia svoje ideály častejšie, než ten najčistotnejší človek svoje ponožky. Každá jedna postava je iná, každá so sebou nesie čosi pre ňu jedinečné, ale pritom neprekračuje rozsah cyberpunkového žánru a zostáva originálnou voči ostatným postavám v diele.
Román je naviac plný úvah o živote, vesmíre, ekonomike, ideológii a autor sa nevyhol ani úvahe o strate ľudskosti v dôsledku či už genetických alebo mechanických úprav. Je to studnica výrokov, nad ktorými nás autor núti sa zamyslieť. Nechce, aby sme knihu prečítali a nechali to tak. Chce, aby sme si na ňu pamätali ešte dlho po tom, čo ju prečítame. A tieto témy na zamyslenie spĺňajú túto úlohu na sto percent. Nestretol som sa ešte s knihou podobného razenia, ktorá by dokázala meniť moje životné postupy, ale tejto sa to takmer podarilo. Hlboko depresívna atmosféra jej sveta sa prenesie na čitateľa, či chce, alebo nechce. Ak by to nestačilo, autor má v rukáve esá v podobe naozaj šokujúcich scén a nakoniec aj spomínané úvahy, ktoré čitateľ nemôže len tak ignorovať.
Knihu dopĺňa päť poviedok, ktoré v mnohých aspektoch prevyšujú samotný román. V poviedke roj sa nám predkladá otázka prežitia civilizácie. Na pozadí výskumu na planéte, kde žijú zdanlivo neinteligentné tvory, nám autor ostro útočí na význam ľudskej túžby po expanzii. V poviedke Pavúčia ruža nahliadneme do života a konca jednej veľmi starej Mechanistky, ktorá v závere prechádza metamorfózou samej seba do inej bytosti. Poviedka Kráľovná Cikád je umelecky asi najmenej vydareným kúskom. Autor sa v nej venuje podrobným okolnostiam rozpadu Cárevninho komplexu a zobrazuje jeho upádok či už po ekonomickej, ideologickej alebo sociálnej stránke. Má kvalitnú zápletku a podarené vyvrcholenie, ale prvým dvom poviedkam svojou premyslenosťou a kvalitou všeobecne nesiaha ani po päty. Predposlednou je Zapustené záhrady. Táto priamo nadväzuje na predchádzajúcu, avšak má omnoho hlbšie posolstvo. Autor zobrazuje, že ľudské životy nemajú vo svete schismatrixu voči ideológii žiadnu cenu. Najzaujímavejšou časťou knihy je posledná poviedka s názvom Dvadsať evokácii. Už podľa názvu je jasne, že má v čitateľovi vyvolať pocity, úvahy. Je písaná formou akýchsi odsekov, ale napriek tomu obsahuje dejovú linku, ktorá opisuje život Nikolaja Langa. Zachytáva krátke okamihy jeho života, avšak každý jeden v sebe skrýva podnet na úvahu k určitej téme, ktorá priamo súvisí so svetom schismatrixu. Túto poviedku môžem smelo zaradiť medzi najlepšie poviedky nielen sci-fi, ale celej americkej tvorby 20. storočia. Rozhodne stojí za to si ju prečítať. Napriek čiastočnej obmedzenosti žánru dokázal B. Sterling vytvoriť jedno z najlepších diel, aké boli na poli sci-fi napísané. Jeho výborne vyvinutý cit pre detailnú kresbu sveta, ale i samotnej psychiky charakterov je základom skvelého zážitku z príbehu, ktorý dotvára temnou atmosférou sveta, kde technika zvíťazila nad človekom a kde sa slovo ľudstvo používa len z formálnych dôvodov a stratilo svoj význam. Autor chce svojím spôsobom upozorniť na vývoj v prítomnosti. Varuje pred ľudskou túžbou expandovať a zároveň nám predstavuje svoju víziu sveta, ktorý skvele spája prvky cyberpunku a space opery. Sterling týmto dielom ukázal, že vie vytvoriť komplexný vesmír s pútavým príbehom, originálnymi nápadmi i drobnokresbou charakterov. Gratulujem. Jedna z najlepších kníh, akú som kedy čítal.
