Moji študenti boli príjemne prekvapení z toho, ako to tu v dánskom vzdelávacom systéme chodí. Nie všetci dánski študenti sú v škole načas. Niektorí prídu 5-10 minút neskôr, v tichosti si sadnú, vyberú si veci a pracujú. Nehovoria učiteľovi prečo prišli neskoro, nezabávajú svojich spolužiakov v perimetri piatich metrov, nemajú hlúpe poznámky ku všetkému. Jednoducho prídu a pracujú. Vedia, že ak pracovať nebudú, prácu si nenájdu, pretože tunajší ľudia sú zvyknutí na kvalitu a kto nerobí poriadne, ten nerobí vôbec.
Rovnako na internáte majú študenti voľnosť - slobodu. Nik ich tu nekontroluje, môžu ísť fajčiť do fajčiarskych kútikov, dokonca majú pravidelne vo štvrtok večer možnosť priniesť si na intrák sud piva a spraviť si diskotéku, ktorá končí o polnoci. Aj napriek tomu nik z nich nefajčí na izbách a v piatok ráno sú všetci v stave, v ktorom sa dokážu sústrediť na piatkovú výučbu. Bývame na internáte farmárskej školy a teda títo študenti nie sú elitou národa, no napriek tomu si uvedomujú svoju zodpovednosť. Ako hovoril miestny učiteľ, ktorý mimochodom oslavoval so študentmi: "Večer sa zabávaj koľko chceš, ale ráno musíš byť schopný vstať a ísť podojiť kravu."
Dnes okolo poludnia som sa bol trocha previezť bicyklom popri miestnom zálive (fjorde) a neskôr som bol na hlavnej ulici. Keďže po dánsky zatiaľ neviem, dopravným doplnkovým tabuliam nerozumiem a snažím sa len vydedukovať čo tam asi môže byť napísané a ak mi to nedocvakne, tak sa snažím robiť to, čo robia miestni ľudia. Pod značkou Pešia zóna boli nejaké doplňujúce informácie o cyklistoch a ja som ich dva dni nevedel rozlúštiť až kým mi to dnes nedocvaklo. Od deviatej rána do šiestej večera je zakázané jazdiť po pešej zóne cyklistom. Dáni pekne PRED značkou zídu dole z bicykla a tlačia ho skrz pešiu zónu až do miesta, kde je jazda na bicykli opäť povolená.
A presne o tomto je tá sloboda. Všetci sú si vedomí svojich a zákonných hraníc a dodržiavajú ich. Tu jednoducho neplatí, že pravidlá sú na to, aby sa porušovali. Tu sa pravidlá dodržiavajú a všetci sú spokojní a v bezpečí. Veď na to sú pravidlá. Ako som už spomínal, žiaci sa čudujú, prečo to u nás takto nie je. Prečo sa internát zatvára v určenú hodinu, prečo sú večierky a prečo od nich triedny učiteľ chce nejaké vysvetlenie, kde boli. Naša mentalita je jednoducho taká, že sa snažíme vykľučkovať zo všetkého ideálne s nejakým osobným prospechom, či nebodaj finančným ziskom. Opäť prianie na záver: Bože daj, aby všetkým ľuďom (ako sa hovorí u nás na východe) "prišlo z rici do hlavy" a našli to rovná sa vo vzťahu sloboda=zodpovednosť.
PS1: Fotky z fjordu sú tu.
PS2: Dnes som dostal čokoládku na Deň učiteľov. Mňamky ;)
